Předchozí (52)  Strana:53  Další (54) |
|
|||
53
|
|||
|
|||
blednoucími hvězdami svými do kolny. Šml.
— D. se = diviti se. Ze se já v tom otci svému dívám, že on to učiniti chce. 1554. Soudn. kn. opav. Dívavosť, i, f., die Schaulust. Čes. nov.
Dívce, Diwetz, ves u Černilova. Sdl. Hr.
II. 227. Dívča = děvče Slov. a mor. Vz Děvče
a hl. Děvucha. V Podluží děvčica = malé děvče, d. = dospělé děvče. Brt. Dívčátečko = dívčátko.
Divčatin, a, o, dem Mädchen gehörig.
Ostrav. Tč. Dívčátko = děvčátko. Vz Dívča, Dívče,
Děvče. Dívče = děvče. NB. Tč. 118. V Domažl.
Nl , Rgl. Vz Děvče. Dívčecí = dívčí. D. škola. V Domažl.
Rgl.
Dívčence (dievčence), pl. = dívky. Slov.
Mt. S. I. 19., Sl. ps. 55. Zbierajú orechy než i orešence, kdože vás poberie chudobné d. ?; Bože muoj, diovčence, čo že by z nás bolo, keby tých pesničiek na svete nebolo? Koll. Zp. I. 80., 62. Cf. Čerešňa. Dívčenský = dívčí. Slov. Ssk. D. učitel,
Č. Čt. I. 321., ňádra, Sldk. 299., líca. Ppk. II. 40. Dľa tehdajších zákonov patrila kaž-
dej zemanskej dcére istá čiastka majetku, ktorú zvali dievčenskou štvrtou (quarta puel- lans), sťa dedictvo po otcovi, túto čiastku však mali mužskí členovia pRávo peniazmi odmeniť, v čom sa jim patričná dedička nesmela protiviť. Podobne bolo i s venom, ktoré dostala v pozemkach dcéra inej ro- diny, keď sa vydala (dos nuptialis) a vecmi so sebou donesenými (res parafernales). I veno neprešlo s ňou na jej deti, ale muselo po smrti mužovej vrátiť sa ku tomuže majetku, z ktorého bolo vzaté a patričnej vdove boly dané zaň peniaze. Podobne sa malo i s vecmi do manželstva donesenými, ktoré musely byť tiež peniazmi odmenené. Phld. IV. 542. Dívčí válka v Čech. Vz Dal. 15.—29.,
Sbtk. Výkl. 48. D. věk. pubertas. BO. D., virginis; (zhubí je) dětského spolu diev- čieho, juvenem simul et virginem. Ž. vvit. Ambr. 260. b , Deut. 25. Ostavši v dievčej celosti. Hr. ruk. 193. D. pupek (říkají ho- chovi, který rád u děvčat bývá a s nimi hrává). Ú Olom. Sd. Dívčí Hrady = plocha mezi Zlíchovem a Butovicemi u Prahy. Krč., Dch. D. Hora u Pálavy na Mor. Km. D. Skály = zříceniny hradu, Mädchenstein v Krumlovsku. Bauer. D. Kopy, Dietschkop, ves u Jindř. Hradce. Vz Dížkopy, Sdl. Hr. IV. 369. — D., n. = děvče. To je malé d. U Domažlic. Jrsk., Smakal. U Přibislavy. Holk. — D., zaniklé místo. D. ol. V1I1., 24., 26. Dívčice, dle Budějovice, Diwschitz, ves
u Hluboké. Vz Blk. Kfsk. 351., Sdl. Hr. III. 228.
Dívčička, y, f. = malé děvče. Št. Kn. š. 65.
Dívčin, a, o = dívčatin. D. líčko. Sš. P.
94. Sobota dívčina (dievkina) robota. Slov. Zátur. Dívčina, dívčinka, y, f., vz Děva. Vlč.
Zl. v ohni I. 63., Čch. Bs. 10. Ja bidná |
dzivčina. Sl. sp. 37. Kolik je lístečků v lese
na dřevině, tolik nestálostí v každé máš dívčině. Sš. P. Dívčina tam pleje len, srdečko ji bolí. Jir. Anth. III. 208. Dívčinec, nce, m., das Mädchenzimmer.
Ssk. Dívčinný = dívčí, mädchenhaft. Ssk-
Trápi ho d. krása. Sb. sl. ps. I. 189. Divčinozírný, taQd-evo7iÍ7triq. Lpř. má:
j po pannách pokukující, očima házející, děvkář. Dívčisko, a, n. = veliké n. nehezké děvče.
Dívčiti, il, ení = býti dívkou, pannou.
Rr. Sb. — D. = býti dívkou ve službě, slou- žiti, als Magd dienen. Mor. Šd. Dívečka, y, f. = dívka. — D., y, m., os.
jm. D. ol. XI. 255. Dívenčí = dívčí. Osv. V. 640.
Divení. Reptání pokládá za d. Hus II. 68.
Divenice, e, f., lagenaria, der Flaschen-
kürbis, rostl. D. obecná, 1. vulgaris; láhvo- vitá. Vz Rstp. 615., Mllr. 38. Dívenka. Stojí s mečem v ňádřích d.
Koll. 1. 243. Divergence, e, f. = rozbíhavosť čar
(které tím více od sebe se vzdalují, čím dále jdou). S. N. Diverse, e, f., z lat., ve vojenství = útok,
jímž má buď zástup nepřítelem tísněný osvo- bozen aneb útok nepřátelský odvrácen býti. NA. III. 79. Divěti, ěl, ění, wild werden. Ssk.
Diviak, a, m. = divoký kanec. Slov. Němc.
IV. 419., Pokr. Pot. II. 136. Vz Divják. — D., der Staunende. Ssk. Divice, e, f. = panna. Pass. mus. 332.—
D., Diwitz, ves u Ročova; Maidelberg, ves u Albrechtic ve Slez. PL., D. ol. 1. 991., II. 406., III. 522. Dividenda mimořádná, co akcie nad 5 %
zaručených vynáší. Skř. Cf. S. N. Divín, a, m., Diwja, hospoda u Petrovic.
— D , místo v Uhřích. Č. Čt. II. 364. Divina, y, f. = ves na Slov. Šd. — D.,
y, m.= podivín. Mor. Brt. Divinka, y, f., potok na pravém břehu
Váha. Ć. Čt. II. 349. Divisijní, Divisions-. D. delostřelectvo,
trubač. Čsk. Divisionář, e, m. = velitel divise, u nás
podmaršál. S. N. Diviš. Jsi jako sv. D. na jesličkách (o tom,
kdo se něčemu velmi diví) U Solnice. — D., os. jm. Blk. Kfsk. 1297., S. N., D. ol. II. 441.; III. 355. Cf. Tk. I. 604., VI. 244., Tf. H. 1. 3. v. 193. — D. = podivín, di- vous, kdo pro nepatrnou příčinu hned křik a hlomoz dělá, der Sonderling. U N. Kdyně. Rgl. Mor. Mtl., Šd. Divíšek, ška, m. = dítě nechápající hned,
ale divící se. V již. Čech. Ndk. Divíškový rejnok, roja mirabilis, der
Augenroche. Sl. les. Divišov, a, m. (od Diviše, Pal. Rdh. I.
133.), Diwischau, městečko u Benešova; Di- wischow, ves u Bystřice v Brněnsku, osada u Sušice. — Tk. III. 421., IV. 115., Tk. Ž. 102., Sdl. Hr. I. 167., S. N. Divišová, é, f. D. Kateř. Vz Blk. Kfsk.
1200. |
||
|
|||
Předchozí (52)  Strana:53  Další (54) |