Předchozí (221)  Strana:222  Další (223) |
|
|||
222
|
|||
|
|||
před úředníky; Z Myslivky sedením t., mit
dem Sitze daselbst. Půh. I. 254., II. 230., 30. (Tc. ). Tuf, tof, u, m., z lat. tophus = kámen
vápenatý, der Tufstein, Tuff. Nz., Jg. Tuf vápenný, der Kalktuff. Nz. Tuf pemzový, der Bimssteintuff = shluk hmoty bílé, žluté, šedé, zemité, až i celistvé, na omak drsné, obsahující rozdrobenou pemzu, zrnka tra- chytu, slídové lístky, krystally sanidinu a granatu; diabasový, čedičový, trachytový, diluvialní. Vz Krč. 121., 492., 900., 964., 1006. Sopečný tuf pohlcuje všecky pršky. Exc. Vz Mz. 355., Schd. II. 77., Bř. 134., 247., KP., III. 26., Krč. 813. Tufar, vz Toufar.
Tufarňa, ě, f. = továrna na hrnčířské
zboží. Na Mor. Vck. Tufarnický, tufarský, na vých. Mor. =
hrnčířský, Krügelgeschirr-, Töpfer-. Tufar- ské dílo, nádobí, náčiní. Zlob. Tufarník, toufarník, a, m. = der
Töpfer. D. Tufarový. T. hrnce, mísy, talíře, džbány.
Na Mor. Sš. P. 799., Brt. Vz Tufarský. Tufarský, toufarský, Krügelgeschirr-,
Töpfer-. T. dílo, nádobí, náčiní. D. exc, Zlob. Tufek, fka, m., osob. jm.
Tugurin-us, a, m. T. Duchoslav. Vz Jg.
H. 1. 644., Jir. H. 1. 297. Tuha, y, f. = sloučenina z uhlíku a že-
leza, grafit, das Reisblei, der Graphit. Vz Schd. II. 30., Bř. 210., KP. III. 126., 148., KP. IV. 714. Z tuhy dělají tužky, a odtud slovo: tužka. Túha, vz Touha. Dal. 22., Hus I. 203.
Tuhák, a, m., osob. jm.
Tuhalík, u, m. = tuha, der Graphit. Šm.
Tuhan, a, m., ves u Dubé: dvůr n Sla-
ného. PL., Tk. III. 35., 118. Tuhaň, ě, f., ves a) u Lomnice v Jičín.,
b) u Mělníka. PL., Tk. V. 155. Tuhanec, nce, m., Tuhanzel, ves u Dubé.
PL., Tk. III. 24., V. 261., Arch. III. 473. Tuhanka, y, f., ammannia, die Amman-
nie, rostl. T-ka aegyptská, a. aegyptiaca; zprýskavá, a. vesicatoria. Rstp. 556. Tuhavka, y, f. = tvrdá stolice, der Stuhl-,
Bauchzwang, die Stuhlsucht, Hartleibigkeit. T-ku míti. D., Kom. J. 303. Od dlouhého sezení dostal t-ku. Sych. T., včel, červená nemoc. Vaň. Tuhavý = tuhý. T. maso. U Počát. Zln.
Tuhdy = tudy. A t. moudřejší byl (hus).
Rd. zvř. Ťuhela, y, m. = hlupák, der Tölpel. Na
Mor. Brt., Šd. Tuhle, da hier, da sieh. Us. Tuhle máš
Aničko! Co se's načekala!; Dal jí šaty ho- dělat ze samé dykyty a t. máš, Kačenko, moje krásné kvítí; Tuhle máš, můj synečku, vyplať si svó hlavičku. Sš. P. 294., 125., 581. (Tč. ). Tuhlosť, i, f. = stuhlosť, die Steifheit,
Starrheit. Jg. Tuhlý = stuhlý, steif, starr.
Tuhnouti, hnul a hl, utí; stuhnouti, ztuh-
nouti, hart, steif, fest werden, erstarren, starren. Jg. — abs. Tuhne tělo mrtvé, |
olovo, vosk. Us. — čím: zlatem (starren).
D. Máslo zimou tuhne. — kde. To máslo ve sklepě na ledě hned tuhne. — v co. Jantar tekutý brzo jako v smolu n. pry- skyřici tuhne. (Překlad Tacita). Tuho, vz Tuhý. — T., z tuha, v tuhu,
adv. = tuze, fest, steif, starr, hart. Ručnice tuho nabitá. Jg. Dvéře jdou z tuha, geht schwer; Vdolek na tuho pečený. Dch. Ne- zaplétaj, má mamičko, mňa na tuho. Sš. P. 436. Z tuha napnutý, natažený. Šp. Kero loska tuho, to se zřidka beru. Sš. P. 240. — T. = silně, heftig, sehr. Z tuha na mne do- tíral. Br. Z tuha na někoho jíti. Ros. Tuho (velmi) mne miluje, se hněvá. Bern. Z tuha jsme se spolu potkali. Ml. Vzali obě Maďar s židem a já tuho k hrobu idem. Hdk. C. 83. T. voněti, letěti. Er. Sl. čít. 84., 60. Strýc váš mne z tuha napomíná. Arch. II. 147. Mám to t. přikázané. Sl. ps. 73. Ne- čaruj, děvčino, nečaruj tak z tuha. Sš. P. 363. Z tuha se brániti. Us. Tuhoba, y, f., na Slov. = tuhosť. Bern.
Tuhočpavina, y, f., stearopten. Vz Rst.
36. Tuhohřebenec, nce, m., basiliscus, bazi-
lišek, ještěr. Krok. I. c. 127. Tuhochlupan, a, m., echynomyia, hmyz
muchovitý. Krok. II. 265. Tuhoklouh, u, m. Pl.
Tuhokvětka, y, f., adlumia, rostl. dym-
níkovitá. Rostl. III. b. 66. Tuhomalba, y, f., die Stereochromie. Rk.
Tuhooký, starräugig. Šm.
Tuhopásaný. T. ženy, ßaO-v'Qwvoi, (pod-
pásané). Lšk. Tuhoplynný = z tuha plynoucí, streng-
flüssig. D. Tuhoráž, e, tuhorážec, žce, m., sclero-
tium, der Hartpilz, rostl. T. tříselní, s. va- porarium, mechový, s. muscorum; hnojní, s. stercorarium; proměnný, s. varium; ze- lený, s, brassicae. Rstp. 1971. Tuhorožan, a, m., lyctus, hmyz lyko-
žroutovitý. Rostl. I. 274. a. Tuhosť, i, ť. = neohebnosť, die Steifheit,
Steife, Festigkeit, Konsistenz. Strsl. tągostb, angor. Mkl. B. 169. T. zkřehlého údu, Jg., papíru. T. nerostů. Vz Br. 56. — T. = hou- žovatosť, vláčkovitosť, die Zähheit, Zähig- keit. D. — T. = tvrdosť, krutosť, die Strenge, Härte, Rauhigkeit. V. T-osť zimy. Bern. — T. = pevnosť, die Stärke. To již nemá té t-sti. Ros. — T. = moc, síla, prudkosť, die Heftigkeit. Jg. Tuhosť, ě, m., vrch u Přestic. Pm. —
T., dřívější jm. Domažlic, strněm. Taugst, nyní Taus. Pal. I. 249. Tuhoštětinatý. T. šešulky rosopastky
fialové. Rostl. III. a. 61., 29. Tuhotáhlice, e, f. = smrť. Vký.
Tuhoučký, tuhounký = drobet, poněkud
tuhý, ein wenig zäh, fest. Jg. 1. Tuhý; (zastr. tuh), a, o, kompar. tužší,
vz H. Strsl. tągB, steif, rus. tugoj, steif, ge- spannt, čes. tuhnouti, strsl. tęgnąti, tendere; litev. patingstu, werde steif, tingus, faul, tingeti, faul sein. Mkl. L. 100. = T. = hou- ževný, zähe. T. maso (nekřehké), Us., kapa- ličnosť. Krok. T. mýdlo, stolice. Dch. — T. = |
||
|
|||
Předchozí (221)  Strana:222  Další (223) |