Předchozí (889)  Strana:890  Další (891) |
|
|||
890
|
|||
|
|||
obratnosť těla, leicht, nicht schwerfällig. Lehko
běžeti, tancovati. D. Ten kůň se 1. nese. Kom. — L. = s malou, snadnou prací, bez těžkosti, snadno, leicht, ohne Anstrengung, ohne Schwierigkeit, leichtlich. V. L. a snadně někoho zhojiti. V. Tobě jest 1. říci. D. Lehko nabyto, lehko pozbyto. L. Chléb lehko na- bytý. L. To se 1. stane. D. L. si něco před- staviti. Us. To se 1. člověku přihodí. Us. L. příliš věřili a za věrnou pravdu přijali. Ler. — L., ohledem na sílu, tuhosť, moc vnitřní,
ne silně, ne tuze, leicht. L. raniti; 1. se ně- čeho dotknouti (krátce se zmíniti). V. Lehko mluviti. V. — L. = povrchně, leicht, oben hin, nicht gründlich. Knihu 1. přečísti. L. — L., lehkomyslně, leichtsinnig, luftig, leicht veränderlich. Jg. — Lehky, po lehku, zlehka, zlehoučka, zlehounka, pomalu, znenáhla, ne- spěšně, gemach, langsam. Ros. Z lehka (dveřmi) hýbej. Kom. Po lehoučku se daleko dojde. Jg. Lehčák, u, m., Mühlenfachbaum. Rk.
Lehčení, n., od lehčeti, das Leichtwerden. — L., od lehčiti, das Leichtmachen. Lehčení
mlýna. Us. — L., hanění, das Verläumden. V. Lehčeti, el, ení, leicht werden. L.
Lehčičký, vz Lehký.
Lehčidlo, a, n., nástroj k lehčení, Hebel,
Hebezeug, Hebearm; Mischkrücke (v sladovn. ). Lehčina, y, f., lehké maso, Lunge, Nach-
bein. Na Mor. a ve Slez. Lehčitel, e, m., kdo lehčí, der Leichterer.
— L., tupič, Tadler. Jg.
Lehčitelka, y, f., Erleichterin, Tandlerin.
Jg.
Lehčiti, 3. pl. -čí, lehči, če (íc), il, en,
ení; lehčívati. Syn.: břemena umenšiti, ubrati; zmenšiti, popustiti, V., erleichtern, lindern; tupiti, haněti, tadeln. — co. To bolesť lehčí. Us. To hlavu lehčí. Us. L. mlýn (běhoun lehčidlem nadzdvihnouti). Us. L. něčí česť. D. Sám svou hodnosť lehčíte (tupíte). Sych. — čemu: mlýnu. Vys. — co jak: s po-
smíváním (tupiti). Krab. — se. Povolný a ostýchavý chod jako na nějakém místě ba- hnivém...., kdež by se tak lehčiti bylo potřebí. Bl. Lehek, vz Lehký.
Lehen, a, m. = lenoch. Na Slov. Plk.
Lehko, vz Lehký. — L. = lehce.
Lehkochodný, leichten Ganges. L.
Lehkokrevník, a, m., Sanguiniker. Rk.
Lehkokrevný, sanguinisch, leichtsinnig.
Mus. Lehkokřídlý, leichtflügelig.
Lehkomysl, u, m. = lehkomyslnosť. Schön.
Lehkomyslně, leichtsinnig, leichtfertig.
L. o něčem smýšleti. Br. Lehkomyslník, a, m., ein Leichtsinniger.
Rk. Lehkomyslnosť, i, f., lehká mysl, lehko-
vážnosť, V., nestálosť, nedbalosť, neprozře- telnosť, Leichtsinnigkeit, Leichtfertigkeit. Nt. V lehkomyslnosti se vydati. V. Něco někomu k lehkomyslnosti počísti. V. Svá léta v leh- komyslnosti tráviti. Kram. Lehkomyslný, lehké mysli, lehkovážný,
marný, neprozřetelný, leichtsinnig, leicht- fertig, lose, leicht. Lehkomyslným býti; ně- koho za lehkomyslného míti. L. jazyk. D. |
L. žváč. V. Vz Rb. str. 267. — v čem:
v řeči. D., V. — L. = nestálý, unbeständig. V. Lehkonohý, leichtfüssig. D.
Lehkoperý, leichtgefiedert, leichtflügelig.
Rk. Lehkoruký, leichthändig. Rk.
Lehkosť, i, f., netěžkosť, die Leichtigkeit,
Leichte, Mangel der Schwere. L. péra, páry. Jg. L. mysli. V. Taková v něm lehkosť, že z dluhů sobě žert dělá. Jg. — L. = hbitosť, rychlosť, Geschwindigkeit, Flüchtigkeit. L. těla, nohou. Jg. — L. — snadnosť, Leichtig- keit, Mangel der Schwierigkeit. L. přízvuč- ného veršování. Jg. — L. = neostrosť, Ge- lindigkeit. L. vína, léku. Jg. — L. = potupa, hanba, pohanění, Schmach, Schande, Gering- sehätzung, Unehre. L. někomu učiniti. Jg. V 1. uvésti, dáti někoho. D. Dáti se lidem v 1. a pořekadlo. Kom. V 1. upadnouti. Jg. L. panně učiniti. V lehkosti býti. Jg. Za 1. sobě něco pokládati. Syr. Něco někomu jest k 1-sti = na zlehčení. Bart. I. 34. Stala se jim 1. bez provinění jejich, kteráž se nestala za paměti lidské ani prve žádnému. Čr. Listy na 1. Čechům psal. V. Kárání, hanění, lehkosti a trestání zasluhovati. Kom. Lehkovážně, lehkomyslně, leichtfertig,
leichtsinnig. Jg. Lehkovážník, a, m., ein Leichtfertiger.
Puchm. Lehkovážnosť, i, f., lehkomyslnosť, ne-
vážnosť, vrtkavosť na mysli, nestálosť, marnosť. Leichtfertigkeit, Leichtsinn. V. V počestném úmysle nesetrvati 1. Kom. Lehkovážný, lehkomyslný, nestálý, leicht-
sinnig, leichtfertig. V. Lehkověrec, rce, lehkověrník, a, m., ein
Leichtgläubiger. Us. Lehkověrnosť, i, f., Leichtgläubigkeit.
Kom. Lehkověrný, leichtgläubig. Kom.
Lehkožilosť, i, f. Leichtlebigkeit. Dch.
Lehky = lehce. Lehky někomu něco po-
věděti = ne nahlas. Výb. I. Lehký; lehek, hka, hko; kompar. lehčejší
a lehčí; lehýčký, lehčičký, lehoučký, lehounký, lehoučičký, lehounčinký. Lehký a snadný: lehký = lat. levis, co nemá veliké váhy, tíže ku př. lehký kámen; snadný = lat. facilis, co snadno, bez velikých obtíží provésti lze ku př. snadná práce. Vz Těžký. Lehké jest, co nemá tíže n. váhy a platnosti, snadné jest, co nemá překážek. Vz více v Km. III. 347. Ale tohoto rozdílu se často nešetří. — L. = malé váhy, netěžký, leicht, nicht viel wie- gend, nicht schwer. V. Těžké-li či lehké co jest, zdviháním ohledej. Kom. L. pták, vozík, pes (malý, leichter Hund, Šp. ), kámen (pěna mořská), kabát, V., břímě, Ros.; lehký jako péro; dukát, D., pléva, jako pírko. Us. Dřevo je lehčí než železo, Us.; země (která se v hromadě nedrží), Opp.; o lot lehčí, D.; 1. oděv (netěžký; neteplý), zbroj, odění, jízda, váha (vz více o tom ve: Váha), peníze, mince. Jg. Aby každý z obyvatelů království tohoto tu zlou, lehkou minci odbyti mohl. Ferd. I. zř. Přeneseno: L. člověk (nevážný, bez ceny, špatný, ničemný). V. Člověk leh- kého rodu (ne vzácného). Tur. kron. Lehká nevěsta (která peněz nemá). Mřk. — L. |
||
|
|||
Předchozí (889)  Strana:890  Další (891) |