Předchozí (684)  Strana:685  Další (686) |
|
|||
685
|
|||
|
|||
Skalický, ého, m , os. jm. Dr. S., můj
prof. v grammatikalních třídách. Skaličiti, il, en, ení = zmrzačiti, ver-
krüppeln. Val. Vck , Brt. D. 265. Skaličky, pl., f. = jídlo z mouky a
brambor pro čtyřhrannou podobu zvané s. U Jičína. Hk. Skalinatý, felsig. S. země. Wünsch.
Skalka, vinice u Smíchova u Klikovky
hora u Hostomic, Krč.; vrch u Velké Bu- činy u Velvar; kopeček, les u Týna a j., Pk.: studánka v Podluží. Hrb. Obr. 116. Skalkovič, e, m. - S. B. S. Vz Jg. H.
1. 626.
Skalky, pl., f, vrch u Řisut ve Slán.,
pastviny u Luhačovic, Sk.; S. Dolní, vrch u Zlonic. Cf. Skalka (konec). Skalnák, a, m., rupicola, pták. Brm. II.
2. 635.
Skalnatina, y, f., felsiges Land. Hdž.
Čít. 160. Skalní město = pískovcové skály u Te-
plice. Stč. Zem 711. S. smůla či asfalt. Vz KP. VI. 334., 711. — S. duch. Pověry o něm vz v Mus. 1856. 58. Cf. Mách. 133. Skalnický potok. Mar. 7., 10, 12.
Skalníček, čka, m. = rorýs. U Vrutice
v Benát. Šir Pt. Skalník = Petrus BR. II. 72. a. — S. =
údolí u Vsetína a v něm vysoká skála, řeč. Skála Valova. Vck. Skalnohltanový, petropharyngeus. Nz.
lk. Skalnorouročípkový, petrosalpingosta-
phylinus. Nz. lk. Skalnososcový, petrosomastoideus.
Skalnospodinový, petrosobasilaris.
Skalnošupinový, petrososquamosus.
Skalnotýlní, petrosoccipitalis.
Skaloborný, felsenbrechend. S. síla. Ves.
I. 58. Skalobr, a, m., Felsenriese, m. Pl. I. 9.
Skalolez. Cf. Brm. I. 3. 271.
Skalolitý. Z s-tých základů se Sněžka
k nebi věží. PI. I. 37. Skalomet, u, m, Steinschleuder. Z s-tov
kameny metali. Sl. let. V. 111. Skálopevný dle Brt. lépe: pevný jako
skála. Skalopuk, u, m., Felsenkluft, f. Pl. II.
522. Skalopustý, klippenrauh. Sl. les.
Skaloroh, u, m., Felsenkante, f. Pl. I.
36 Skaloskelet, u, m., Felsenskelet, n. Ty-
rolské hornatiny jsou strašný s. Koll. III. 268. Skalotuhý, felsenfest. Rjšk.
Skalotvorný, felsenbildend. S. činnosť
rostlin. NA. V. 550. Skalov, a, m. = pole. MzO. 1890. 130
Skalovrt, a, m., saxisava, hmyz. Brm.
IV. 2. 373. Skalpel, u, m. = nožík pitevní ve střen-
kách nehybný. Wld., Mus. 1887. 330., Ott. IV. 107. Cf. Břitvice. Skalský les. Mzr. 43., 175 — S., os.
jm. Arch. VII. 451. Skalstvo, a, n., Felsenmassen. Dch.
Skály = vrch v Písecku a j. Mzr. 7.
|
Skamaráditi se s kým, Kameradschaft
schliessen. Us. Tč. Skameněti, vz Zkameněti. Skamoni-um, a, n., pryskyřice. KP. VI. 389.
Skandaluchtivosť, i, f., Skandalsucht,
f. SP. II. 179. Skandinav, Osv. I. 485., Skandinavčík,
a, m., Bewohner von Skandinavien. Šf. Strž. I. 594. Skandování, n., das Scandiren. Vz Vor.
P. 21. Skanouti odkud (kam). Až s světa
skane (sejde). Ezp. 1797. Když z tvého světia v duší hlubiny jen jeden skane živný paprslek. Vrch. Skántriť. Slov. Že ufá aj túto potvoru
s. Dbš. Sl. pov. I. 300 Vz Zkántriti. Skanulý, herabgeträufelt. Slzy skanulé
v hrud jeho s děvy řas. Kká K sl. j. 51. Skaný = stkaný? S. niť = niť z čistého
lnu k šití naproti přízi z koudele k šití se ovšem nehodící. V Roušíně u Kruml. Plsk. Skapa, škapa, y, f. = herka. Mor. Brr.
Skapacina, y, f. = skapalina. Slov. Ssk.
Skapalnělý, vz Zkapalnělý. Mj. 33.
Skapalněti, vz Zkapalněti. Mj. 4., Šmr. 6.
Skapanina, y, f. = skapatina. Opav.
týd. 1886. č. 80. Skapanka, y, f., scapania, lišejník. Let.
Mt. sl. VIII. 1. 12. Skapati. — abs. Zlé semä nezkape, Un-
kraut verdirbt nicht. Slov. Zátur. — jak. Zkapal (zmizel), akoby ho nikdy nebolo Bývalo, ako keď nadutá z bielku guľka piskne (mydlina). Mt. S. I. 112. — odkud. Slniečko s neba dávno zkapalo (zmizelo). Btt. Sp. 64. — komu (kam). Vosku zkápla mu žhavá slza na prsty. Vrch. Slza v bílá ňádra skápla ti. Drf. Ako mi tak zkapať ako tak (ako inak = vše jedno). Slov. Zátur. Skapaly ně peňáze (ztratily). U Uh. Hrad. Brt. — od čeho (kdy): od žiaľu. Phl'd. III. 469. Dobre som tam nezkapal od divu. Mt. S. I. 135. Zvěř v zimě od hladu zkapala. Laš. Tč. Skarba, y, f. = žaloba. Půjdu na s-bu
(žalovat). Opav. Brt. D. 265. Skarda, y, f., crepis lacera, rostl. Odb.
path. III. 744., Let. Mt. sl. VIII. 1. 27. Skarifikace, e, f. = naseknutí, mělký
zářez do kůže n. sliznice. S. rohovky. Exc. Cf. Slov. zdrav. Skarifikator = náčiní ku skarifikaci.
Skařoupka, y, f. = skořepa. Brt.
Skartiti. Skartil mu jeho úmysl. Skl. Sl.
103. Cf. Skántriti. Skasati vor = dřeva ve voru těsně vedlé
sebe složiti. Na Vltavě. Špd. Skátiti = skáceti. Dej pozor, ať nesklátíš
(vuz s obilím a p.). U Počátek. Jdn. Na Mor. Rgl. Vz Skotiti. Skatol, u, m., v lučbě. Vz Rm. II. 220.
Skatoličiti koho = pokatoličiti, katho-
lisch machen. Us. Šd. Skaza, y, f. = zkáza. Slov. Bern.
Skazilbaba, y, m., os. jm Wtr. Obr.87.
Skazka, y, f. = povídka. Slov. Phl'd.
1884. 193. 490
|
||
|
|||
Předchozí (684)  Strana:685  Další (686) |