Předchozí (30)  Strana:31  Další (32) |
|
|||
31
|
|||
|
|||
Brt. Ps. 27., Šd. Včil bela panna, jož je
žena z-ná. Brt. P. 119. Vz Začepčený. — Z., zugezapft. Vz Začepiti. Začepiti, il, en, ení = čepec na hlavu
dáti, aufhauben, Haube aufsetzen. Zlob. — koho: nevěstu. Vz Zababiti. Brt. P. 119. A včil když mě začepily, líčka se mně pro- měnily. Sš. P. 345. — Z. = zadělati, vsaditi, einmachen, einzapfen, einkämmen, zuzapfen. — co: sud. Us. — co kam: bidlo v sloup. Příčky Rámové v ramice z. Vys. Z. do čeho. Us. Pdl., KP. IV. 65. Začepování, n., vz Začepiti.
Začepovaný, vz Začepený, Začepiti.
Začepovati, vz Začepiti.
Začepýřiti, il, en, ení; začepýřovati, sträu-
ben. — co kde: Kohout začepýřil na krku peří (zaježil). Jg.— se: Páv se začepýřil (čepýřením se rozšířil). Jg. Začepýřil se = zakohoutil se, zarděl se. D. — se proč: studem, hněvem, roth werden. Jg. Začérati, vz Začírati.
Začerený; -en, a, o = učarovaný, be-
hext. Z. kráva. Dbš. Obyč. 60. Začerchaný; -án, a, o = začerněný. Ne-
zamaž se od hrnce, je začerchaný. U Rychn. Vk. Začeřiti, il, en, ení. Vz Čeřiti. — čím.
Vítr vlasem začeří. Osv. V. 639. Začernalosť, i, f., die Schwärzlichkeit.
Začernalý = náčerný, příčerný, trochu
černý, schwärzlich. D. Z list, mrtvola. Us. Tč. Z. liška, der Schwarzfuchs, polívka (hnědá), die Braunsuppe, omáčka, schwärz- liche Sauce. Šp. Začernati, začernávati = černým se státi,
schwarz werden. — abs. Všecken začernal. Ros. Rána začernala. Us. Tč. — se = po- čínám se černati, anfangen schwarz zu werden. Něco se tam začernalo. Ros. — se kde. Z-la se tam za lístkem zralá třešně na ha- lousce. Us. Šd. Začerněně, schwärzlich. Bern.
Začerněnec, nce, m., der Verrusste. Mor.
Šd. Začernění, n., das Schwarzmachen, die
Verschwärzung; das Schwarzwerden. Us. Bern. Začerněný; -ěn, a, o, schwarz gemacht,
verschwärzt. Us. Z. mužové. Zbr. Lžd. 104. Začerněti, ěl, ění, schwarz werden. —
se kde. Rozletia sa na všetky strany tie oblaky, iba jako bodky sa po nebi začer- nely. Dbš. Sl. pov. I. 23. — se kdy. V tom sa začernely tmavé oblaky. Dbš. Sl. pov I. 370. — se komu. A to sa milému začerněly oči. Brt. Anth. 53. Začerniti, il, ěn, ění; začerňovati, schwarz
machen, schwärzen. — co, koho čím = zamazati, zatříti. Ros. Z. koho rusem. Us. Prádlo nošením (ušpiniti). Na Slov. Plk. - koho: osočiti, pomluviti, ver-, anschwärzen. Začerňovati, vz Začerniti.
Začerpnouti, ul, pl, ut, utí, začerpati, ein
wenig schöpfen, erhalten. L. Začerstvěti, ěl, ění, rasch, frisch wer-
den. Us. Začertovati = jméno čerta vysloviti, beim
Teufel fluchen, den Namen Teufel nennen. Us. Šd. |
Začertuvaný; -án, a, o, erpicht. — do
čeho. Čo keď zloboch videu (viděl), že je chudobný člověk do svojej žiadosti začer- tuvaný, hodí mu vrece. Dbš Sl. pov. I. 472. Začervenale = náčerveně. Bern.
Začervenalosť, i, f., die Röthlichkeit.
Ros. Začervenalý = trochu červený, röthlich,
roth. Z oko. Ja. — čím proč: studem, hanbou. V. Slnko začerveňalé krvavými sa rmútilo ústmi. Hol. 400. Jak na hlave zlatem skví sa šišák a z-lé na šišáku chocholce. Hol. 104. Začervenati, začervenávati se, 1. = počíti
červenati, anfangen roth zu verden, roth wer- den. — Všechno se začervenalo. Ros. — se komu. Všetci prijali jej návrh; len lvovi začervenaly sa oči. Zbr. Báj. 49. — kde. Jablka na stromě už se z-la. Us. Tč. — 2. == začíti se červenati, zapýřiti se, zardíti se, roth werden, erröthen. V., Ros. Roz- hněval se tak náramně, až se i z-nal. Tč. — se proč: studem. V. — «se jak. Až za uši, po uši se začervenala. Tab. diet. Při tom se z-la jako pivoňka. Us. Šd. Z-ly se jako krev. Dbš. Sl. pov. VIII. 30. Bielé líčko dievčete začerveňalo sa jako raňajšia zor- nička. Lipa 303. Začervenělosť, i, f. = červenosť, die
Röthlichkeit, Röthe. Začervenělý, roth, roth geworden. Bern
Začerveněti, ěl, ění, roth werden; er-
röthen, schamroth werden. Bern., Ros. Začerveniti, začervěňovati, roth machen,
färben, röthen, beröthen. — co čím: tužkou. Záčes, u, m. = začíska vlasů k týli, eine
Art Frisur. — Z. = zajíždění či zasahování do polí sousedových. Přes ty meze z-sů do polí nečiniti. Záp. mě. 1452. Začesání, n., vz Začesati.
Začesanice, e, f. = dřevo při voru, ve
kterém zadělána jest opáčenice skobami nebo háky. Us. Jg. Slov. Začesaný; -án, a, o, gekämmt; in Folge
Des Kämmens mit Haaren bedeckt. — jak. Vlasy nazad z-né, nach rückwärts gekämmt. Dbš. Obyč. 9. Vlasy voľno poza uši z-né. Ib. 10. Pod dubom sedí na skale starec s gusľami; vlasy jeho sú poza uši ako venec z-né, bo vrch hlavy holý. Klčk. V. 190. Na pravý bok z-né vlasy len nedokonale za- krývajú veľkú lysinu Obšívalovi. Phld. III. 543. Začesati; začésnouti, začísnouti, snul a
sl, ut, utí; začesávati, začesovati = vlasy česanými něco zakrytí, zu kämmen anfangen ; verkämmen, glatt kämmen. Ros. - co: ránu, bouli, strup. Zavolal, aby mu doniesli hrebeň začesat' vlasy; Evička prosila macochu, aby ju trochu začesala; Len vypýtaj sa hore k nej, že ju budeš vyčesávať. Dbš. Sl. pov. I. 53., 232., VII. 70. — si co jak. A biele si vlásky začesal za vazy. Chlpk. Sp. 21. Vlasy za uši si z. Us. Tč. Záčet, čtu, m. = záminka, der Vorwand.
Kb. Vz Zámět. Začetí, n., das Beginnen, der Beginn,
Anfang, Antritt, die Anhebung, Eröffnung, Unternehmung. V. Z. a vykonání věci; OD svého z. neupouštěti. V. Počátek života jest |
||
|
|||
Předchozí (30)  Strana:31  Další (32) |