Předchozí (50)  Strana:51  Další (52) |
|
|||
51
|
|||
|
|||
Zafraňhářiti, il, en, ení = začachrovati.
Na Zlínsku. Brt. Vz Zafaňhářiti. Zafraškovati = zašaškovati, anfangen
zu scherzen, Possen zu treiben. Ros. Zafrckati = zafrkati. — Z. = zastříkati,
bespritzen. Na Slov. — se čím: jídlem. Bern. Zafrčeti, vz Zafrkati.
Zafrejiti se, il, en, ení, sich verbuhlen. Šm. Zafrejmarčiti = zaměniti, směniti, ver-
tauschen, in den Tausch geben. Vz Zafraj- marčiti. Zafremarčiti, il, en, ení = zašantročiti.
Vz Zafrajmarčiti. Kdl. Zafrflati = zadudlati, zu dudeln anfan-
gen; zaškamrati, zu brummen, zu schelten anfangen. Na Slov. Bern. Zafrfňaviti, il, en, ení = zasopliti, be-
rotzen. Zafrfotati = zaškamrati. Na Slov. Bern.
Zafrfrati = zafrflati. Na Slov. Bern.
Zafrkání, n., vz Zafrkati.
Zafrkaný; -án, a, o, vz Zafrkati. Z. šá-
tek = umazaný, potřísněný. Cf. Zfrkaný. Us. Zafrkati; zafrčeti, čí, frč, frče (íc), el,
ení; zafrknouti, knul a kl, utí, zu schnau- ben anfangen; zaprskati, bespritzen. — abs. Kůň zafrčel. Jg. Vystřelený šíp zafrčel. Us. Tč. Neúnavní vranci zafrkali a již byli zase princovi z očí. Němc. I. 26. — kde. Když mu to v uších zafrčí (zavzní, ertönt). Ros. — se. Celý se zafrkal (zaprskal, sich be- räuspern. Beschmutzen). Jg. — co: šátek (smrkáním umazati, schneuchzend beschmut- zen). — co jak. Utekala ces všetke tie dvanásť chyže a všetke jich krvou zafrkala (pokálela) až do kuchyne. Dbš. Sl. pov. I. 83. — kde odkud kam. Kamen z praku zafrknul ve vzduchu až nad stodolu; Šíp z kuše zafrknul až na střechu. Us. Tč. Zafrknouti, vz Zafrkati.
Zafrumpnúť = zaběhnouti, zaskočiti, za-
letěti někam. Hned tam zafrumpnu. Ve Skří- pově u Opavy. Šd. Zafučati = zafučeti. Na Slov. Bern.
Zafučeti, el, ení, zu sausen, blasen, brau-
sen, pfeifen anfangen. — abs. Zafučí vetor a princesna z koča zmizla. Dbš. Sl. pov. I 429. Jak vítr zafučí, hned svíčku zafoukne. Us. Tč. — kde. Než slovo dořekl, zafučelo to kolem něho jako zlá vichřice. Němc. I. 39. — odkud kudy. Vítr na jednou od severu zafučel lesem. Zafufňati = zafifati. U Uh. Hrad. Tč.
Zafujati, verwehen. — co čím. Vítr
sněhem příkop zafujal. Na Ostrav. Tč. Zafúkati, vz Zafoukati.
Zafukotati, zu wehen anfangen. U Uh.
Hrad. Tč. Vz Zafoukati. Zafúlaný = zašpiněný, zamazaný. Zbr.
Hry 110. Vz Zafoulati. Z. ruky. Hdž. Slb. 19. Zafúlati, vz Zafoulati.
Zafundžati = zafinčeti, zasvištěti. Na
Slov. A tu jedním chmatom oddrapí roh stola: zafundží a zradný Gajdošík mrtvola. Btt. Sp. 12. Tak pod okamžením, jakoby strela zafundžala. Mt. S. I. 96. |
Zafungotati = zafičeti? Na Slov. Zafun-
gotal meč v povetrí. Dbš. Sl. pov. V. 65. Zagabnouti, gierig, mit beiden Händen
nach etwas greifen. — kam. Do něčeho z. Mor. Šd. Zagágati, aufgackern. Na Ostrav. a Slov.
Husy z-ly. Tč. — proč jak. I z-ly húsky žiaľnym hlasom, na rozlučnú tak žiaľne z-ly. Sldk. Mart. 47., 229. Zagajdovati = na dudy zahráti, auf dem
Dudelsack zu spielen anfangen. Mor. Tč., Šd. — nač: na gajdy. Na Slov. Tč. Zagaj- duj na svoju kozičku, co sa utopila, keď vodenku pila. Sl. ps. — co komu. Gajdoš mu jednu zagajduje. Sl. let. VI. 290. Zagalky, pl., f. = padanky, spadlé ne-
zralé ovoce. Ve Slez. Šd. Zagániť, il, ěn, ení = pohleděti.— čím:
očima. Na Slov. Šd. Už neviem, akým okom som zagánil. Klčk. VI. 104. — čím na koho kdy. Divo z-nil očima na ňu. Zátur. Priat. II. 37. Po slovách tých zaškrýpal som zu- bami, zagánil som očima na Helenu i na strýka. Klčk. VI. 105. No keď prešla uli- com mladá deva, z-nil na neobvyklý zjev závistným okom. HVaj. BD. I. 23. — na koho jak. No, no, no, zamumlal dedko a kosom zagánil na Annu. HVaj. BD. II. 134. Zagazdovauý; -án, a, o = zahospoda-
řený, erwirthschaftet, erspart. Z-ho nič ne- máme. Dbš. Sl. pov. I. 173., Němc. Zagazdovati, erwirtschaften, ersparen.
— si co. Na Slov. Mtl., Šd. Z. si také = býti hospodářem, gazdou, hospodařiti. Šd. — kde, odkud. Pamätaj, že si sa u nás z-val. U vás, ale nic z vašeho. Zbr. Hry 42. Zagdokať = zakdákati. Kura z-la, snesla
vajco. Na Ostrav. Tč. Zagecaný = zakecaný.
Zagichati, überschütten. — co. Déšť
silný z-chal všecko zboží. Na Ostrav. Tč. Zaglániti, il, ěn, ění = zaplaviti, über-
schwemmen. — co: louku, pole. Vz Pod- glániti, Přiglániti. Na mor. Val. Vck. Zaglcati, zaglcnouti = zaklímati. — čím.
Kdo seďa dříme, zaklcal hlavou. Mor. Šd. Zaglejiti, il, en, ení = zaklížiti. Mor.
Šd. Zaglejtovati = glejtem zadělati, mit
(Silber)glätte überziehen. Na Ostrav. Tč. Zaglgati, zaglgnouti. — si. On si rád
zaglgá (rád se napije). Mor. Šd. Zaglumiti, il, en, ení = zabahniti, ver-
schlämmen. — co čím: trávu blátem (glu- mein). Na Ostrav. Tč. Zaglurati = zamíchati. U Brušperka.
Mtl. Zagnáviti, il, en, ení = zamačkati, er-
drücken, zu Tode drücken. — koho čím. Na Slov. Bern. Zagordovati = zahrtmaniti, zadrhnouti.
— co: uzel. Na Slov. Zátur. — co čím.
Mi si celý tento svitok zavijeme a zagor- dujeme. Hdž. Vet. 97. Zagrcati co kde, bespeien, beschmutzen.
— co čím: grcačkou. Na Ostrav. Tč.
Zagreb = Záhřeb. Zagrovací = vycezovací, Seiger-. Z. pec,
Techn., ohniště. NA. IV. 162., 169. Vz Za- grovati. 293*
|
||
|
|||
Předchozí (50)  Strana:51  Další (52) |