Předchozí (86)  Strana:87  Další (88) |
|
|||
87
|
|||
|
|||
Zajahliti, il, en, ení, zajahlovati = za-
raziti, zatarasiti, zaberaniti. — co: cestu. Ziak. — co kam: kůl do země. D. Vz Zajehliti. Zajachtati sa. Potom bežala, koľko vlá-
dla; ale čo ďalej běžela, tým sa vätšmej zajachtala. Dbš. Sl. pov. I. 434. Zajajať sa = zatřpytiti se, erglänzen,
aufschimmern. Nôž pohodený zagagal sa a cvengnul. Phld. III. 1. 40. Zajajkati = praviti ,jaj´, stěžovati si,
wehklagen. Na Slov. Phld. II. 1. 7. - kde. A v tom zajajká dačo pri dverách, búcha na ne i volá: Otvor, otvor! Klčk. VI. 27. Zajakati sa = zajíkati se, stottern. —
kdy. V odriekaní sa zajaká. Zátur. Háj. I. 28., Ib. Nápr. 145. Při každém slově se za- jakoval. Na Ostrav. Tč. Zajakavo = zajíkavě. Na Slov. Vy čítate
z. Hdž. Ślb. 58. Zajakavý = zajíkavý. Na Slov. Hdž.
Šlb. 58. Zajaklivý = zajíkavý, stotternd. Na
Ostrav. Tč. Zajaktati = zajektati. Na Slov. Ssk.
Zajakury, dle Dolany, Sajakur, ves u So-
botky. PL. Zajalověti, ěl, ění, unfruchtbar werden.
Jg.
Zajančeti, el, ení = zaječeti. — kde.
Mají mocný hlas. jak zazpívali, tak v kostele zajančelo. Slez. Šd. Vz Jančeti. Za Jankelcem, Hinter-Jankeletz, hospoda
u Vys. Mýta. Zajaraběť, zajaravěť sa = zjitřiti se,
zjařiti se. Nad zámkom mecú sa hadice, za- jarabel sa vzduch kartačami. Sldk. 123. — čím. Všetko ožilo, krásne kraje sa zajasaly a novým kvetom zajaravely. Er. Sl. čít. 63. — Němc. III. 203. Zajařmiti, il, en, ení, bejochen, mit dem
Joche bedrücken. — koho (pod jarmo, jho přivésti). Zajásati = zaplesati, zavýskati, frohlok-
ken, aufjauchzen; jasné zasvitnouti, zablesk- nouti se, heller-, aufglänzen. — abs. Zajasal (erglänzen) blesk rannej zory a ožiaril Tatier hory. Syt. Táb. 300. — se. Pravý Sláv každý chudobný. Keby Sláva pánov mala, inak by sa zajasala. Čjk. 74. Z lesklých perlí stříbrná se zajásala plesa. Osv. VI. 941. — (komu, s kým, se) jak. Zajásej mu v zla- tém písně ladu. Osv. VI. 518. (Pdl.). Národ zajásá s ním ve choral. Kos. Olym. I. 273. V slávě sa zajasal a zrodil sa znova. Na Slov. Tč. Slnko vyššie vystúpilo na oblohu; žiarne jeho blesky padaly na tmavozelený povrch lesa a kde tu ešte nedoschnutá kvapka rosy z-la sa v mihotavom skvoste drahokamov. Phld. III. 1. 11. — se od čeho. Háj sa od zlata zajasal, keď sa pastierik na zlatom tátoši s kráľom stretnul. Dbš. Sl. pov. I. 251. — kde. Z. v nitru svém. Šbr. Z-sal jsem v hloubi duše. Vrch. V roztvo- renom obloku zajasala sa tvár růžová; Ne- zazrel ju nikdo, len keď sa medzi tanečni- cami zajasala; Večer v princeskinej svetlici dvanásť sviec sa zajasalo. Dbš. Sl. pov. IV. 52., I. 53., 284 (Šd.). Z. nad něčím. Us. Tč. Zajasal blesk jasnej zory ponad horami. |
Na Slov. Tč. Sluniečko zajasalo sa raz ešte
nad mladým okolím Slovenska. Sldk. Mart. 37. — kudy. Gajdy druhému do hrsti sotí: Ej, tyže brat. už huk si lap! A hybaj, skočí do prostred kola, radosť zajasá okom sokola, až zem pod nim podurieva. Sldk. 23. (Šd). Zajasněti, ějí, ěj, ěl, ění = počíti jasným
býti, hell werden. Jg. Zajasniti, il, ěn, ění; zajasňovati, an-
fangen aufzuhellen. — co čím: elektrickým světlem. Zajastrabiť = zajestřabiti. Na Slov.
Zajastriť, il, en, ení. Lev dvojačistým
zašvihol ohoniskom, keď vlk zajastril z hu- šťavy postrežnej. Sldk. 50., 231. (Šd). Zajatec, tce, m. = zajatý, vojín za války
v ruce nepřátelské upadlý, der Gefangene. Vz S. N., Vlšk. 249., 253., 394., 404., 406. Z-tce vydati. Čsk. K 80 vznešených z-tců přivedeno večer před krále; Z-tci ve válce a zločinci byli skoro také na roveň staveni. Ddk. III. 234., IV. 153. Zajatek, tku, m., der Kriegsfang. Dch.
Zajatí = zajetí. Zlob., Vck.
Zajatka, y, f., die Gefangene. Dch., Mus.
VIII. 390. Zajatné, ého, m. = odměna hlídači za
to, že zajal dobytek nebo škodaře, das Geld für die Gefangennahme, Wegnahme. Mor. Šd. Zajatosť, i, f., die Eingenommenheit. Pro
takovou mysli z. přerývá vazbu; Vstoupiv na výsosť zajal z. Sš. II. 143., 110. (Hý.). Zajátří, n. V z. někoho šlehnouti. Msn.
Or. 125. Zajatý; zajat, a, o, gefangen. Vz Zajíti, 2.
Směniti z-té; směnu učiniti o z-té. J. tr. Z. smysl, befangen. Z. loď, die Prise. Čsk. Už su něbožatko cely zajaty. Sš. P. 568. — komu. Vykúpil nás ako stádo nepriateľom zajaté. Zátur. Vinš. I. 9. kde: v boji. Us. — čím. Z. kopím. Lpř. Slov. I. 21. Šuhaj ten stojí divom z-tý, erstaunt. Sldk. 317. Z. nemocí, schwer krank. Mor. Vck. Čím΄s jiným z-tou má hlavu. Kká. Td. 65. Zajda, y, f. = břemeno, nůše, die Last.
Na Slov a mor. Val. Vck. Z. šatů, drev. Plk. Zajdák, u, m. = mošna, kabela, die Ta-
sche. Mor. Kld. I. 37., Mtl., Vck. Zajdení, n. (lépe: zajití. Jg.). Rozk.
Zajdení = zašlý. Vz Zajíti. Už jsem byl
z-ný (už jsem zašel, minul) a tu na mne křičí. Mor. Vck. — kde. Tak daleko byl v tom lesi zajdený. Ib. Brt., Kld. I. 91. — čím. V tichosti píše srdečnej na z-ný rosou oblok. Sldk. 161. Zajdrboch, u, m. (žertovně = záda, der
Rücken). Dostal na z. (na záda, byl bit). Jg., Šm., Msk. Zajdu, vz Zajíti, 1.
Zaječenec, nce, m. = mladý zajíc, ein
junger Hase. St. skl. V. 245. Zaječeti, el, ení = jek vydati, aufbrau-
sen, erschallen, aufstöhnen, aufseufzen). Za- ječelo moře. Jg. Tu zaštikol primáš husle pod bradu, až zajačaly. Lipa I. 43. — jak A v tom triraz zdlhavo zajačí píšťala. Lipa II. 260. — kam. Akoby už truba do bitky zajačala. Phld. III. 12. — od čeho. Šidlo |
||
|
|||
Předchozí (86)  Strana:87  Další (88) |