Předchozí (109)  Strana:110  Další (111) |
|
|||
110
|
|||
|
|||
ho nelúbjá moje sivé oči. Sš. P. 22., 104.,
266. Ver na našie dvere nikdo nězaklope. Sl. ps. Šf. I. 42. — na koho. Když při- plynulo k okýnku, zaklepalo na Marynku. Sš. P. 356. — kam kdy. Kdo mi dneská večer na okno zaklopá? Zaklopá, zaklopá, šuhajko voľačí, čo má čierne oči. Sl. ps, 240., Sl. spv. VI. 404. Konopja, konopja, zelená konopja, kdo na naše dveři tej noci zaklepá. Sš. P. 266. — (co) kam čím. Z. na dvéře kladívkem. Us. Čáp nosem zakle- pal (zakloktal). V. Klín do dřeva sekerou z. Us. — (komu) kam jak. Někomu dů- věrně na rameno z. Us. Hrts. Nerázně na okno z. Us. Dch. Ale keď na naše dvere zaklope ruka cudzá v uprimnej dôvere: kdo je, ten je, či je on z blíza či z děläka: vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká. Chlpk. Sp. 5. — kde čím. Ten chudák někde za plotem kamašema zaklepal (= ze- mřel).Us . Semr. Zaklepnouti, vz Zaklepati.
Zaklepovati, vz Zaklepati.
Zaklesák, u, m., u tesařů, der Klemm-
haken. Šm. Zaklesati, vz Zaklesnouti.
Zakleslina, y, f. = zakleslosť. Na Slov.
Lss. Zakleslosť, i, f. = zaklesnina, vkleslosť,
die Einsenkung, Vertiefung, Höhlung, der Einbug, Zakleslý = vkleslý, eingesunken, ver-
tiett, eingebogen, eingefallen. Z. Hory. Pam. kut. Zaklesnina, y, f., die Einsenkung, Ein-
sattellnng. Posp. Vz Zakleslosť. Z. kosti. L. Záklesník, a, m. = succineta, motýl:
bělásek, modráček, otakárek. Vz Frč. 151. Zaklesnouti, snul a sl, utí; zaklesati,
zaklesávati = začíti klesati, zu sinken an- fangen. — abs. Zaklesal trochu. Ros. Nohy zaklesající, einknikende Füsse. Dch. — Z. = zapadnouti, einfallen, sich einsenken. Hora zaklesla. Jg. Víko truhly zakleslo. Us. Dbv. — Z., senken. Usedla, ruce zaklesla okolo
kolen a hleděla po údolí. Sk. — čím. U dětí leb udeřením z. může. Jg. — Z. = zadrh- nouti se, sich verschlingen. Niť se zaklesla. Jg. — co komu kde. Kat zaklesl prvnímu provaz kolem krku. Sk. — Z. a zakleso- vati = uvázati, zavázati, einschlingen. — co kam: bič na bičiště, prostraňky na roz- porky z. Us. Dch. — co komu čím: pletkou dítěti nohu z. Us. Jg Záklest, u, m. = zásek, der Verhau. Zá-
seky nebo záklesty dělávány v Šumavě proti vpádům Němců. Fa. Zaklestiti, il, stěn a štěn, ění; zaklešťo-
vati = klestem zandati, zasekati, verhauen, versperren. — co komu čím: rozšiřová- ním náboženství cestu prostopášnostem z. Partl. — Z. = klestiti, postříkati, stümpfen. — co: stromy. D. — Z. = připnouti, při-
pevniti, anhängen, befestigen. — co komu kam: řetěz za rohy. U Pard. Zakleštění, n., vz Zaklestiti.
Zakleštiti, il, ěn, ění; zaklešťovati =
kleštěmi zachytiti, die Zange anlegen, mit der Zange fassen. Plk. — co. |
Zaklešťovati, vz Zaklestiti a Zakleštiti.
Zakletí, n , die Verfluchung. Vz Sbt. 27.
Dumá, či to zakliatä preca raz pominie. Btt. Sp. 33., Dbš. Sl. pov. I. str. V. Zakletý; -et, a, o, verflucht, verwünscht,
verzaubert. Z. princezna, Us. Šd., hrad, Čch. Petrkl. 30., zámek. Kká. Td. 188., Tč. V za- kletém kruhu omylných názorů, im Banne irriger Anschauungen. Dch. Vítala ji a ža- lovala, že všecky tři sestry tam též byly zaklnuty; Z-tí lidé vysvobozováni a opět v lidi obráceni bývali upálením atd. Kld. II. 183., 270. Aj tak sa jim vodilo, ako tým zakliatym zámkom a pokladom. Dbš. Sl. pov. I. str. VII. Na Luciu, na štedrý deň, lebo na veliký piatok chodievajú devy ešte za tmy pred východom slnka na zakliate vody, aby nimi násypy a preddomie v pek- ných kolách lebo čtverhranoch polievaly. Phld. IV. 46. (Šd.). Stojí jako z. Us. Zaklevetiti, il, ění, anfangen zu klat-
schen, zu plaudern, ein wenig plaudern. Us. Zaklíbati, vz Zaklouti.
Zaklíceti se = klecavě zajíti, humpend
wohin kommen. Ros. Zaklíčadlo, a, n., u číhadla.
Zákliček, čku, m., die Enklave (v geogr.).
Zaklíčení, n., vz Zaklíčiti. — Z. krku =
prým, die Bräune. Us. na Mor. Zaklíčený = obklíčený Vz Zaklíčiti.
Zákličí okločí, tři zadnice (řiti) šest očí
(oráč, pluli a dva voli). U Jižné. Vrů. — Z. = zákliček. Rk. Zaklíčiti, il, en, ení; zakličovati = za-
vříti, einsperren, einschliessen. — koho: nepřítele kolem z. Chmela. Stud a srdce z-la bázeň. Hol. 100. — kým. Hrdým z-čen zbrojstvom odevšad. Hol. 125. — koho kam. V modrý hrob nás voda s oblohou z-la. Čch. Bs. 159. — Z. = sepnouti, über einander schlagen, schliessen. — co kde: ruce nad hlavou. Baiz. — Z. = závěrek učiniti, schliessen, den Schluss machen. — jak kde. Dvojím způsobem může se v roz- sudku výmínkovitém z. neb uzavírati. Šír. Zakličkovati = klučkou zavříti, zurie-
geln. — co čím: obrtiem z. dvéře, zaobrt- liti. Na Ostrav. Tč. Vz Zaklučkovati. Zakliditi, vz Zakľuditi.
Zaklihovati, vz Zaklížiti.
Záklika, y, f. = oklika, der Umschweif,
Umweg, Bug, Einschnitt, die Biegung. Na Ostrav. a Slov. Tč., Hol. Vz Zákluka. Záklin, u, m., v horn., der Schlusskeil.
Šm. Zaklínací, Verwünschungs-. Z. formule.
Us. Rozličná pořekadla z. Ddk. IV. 295. Z. modlitba, der Exorcismus. Šm. Zaklínač, zaklinač, e, m. = zažehná-
vač, der Beschwörer, Nekromant. Dch., Šd., V., Kká. Td. 80. Z. duchů, ďáblů, hadů, ohně. Us., D. Z-či, jimž Bůh moci udílí. BR. II. 54. a. Vz o jich moci v Kld. II. 274. Zaklínačka, zaklinačka, y, f., die Be-
schwörerin, Verwünscherin. V., Aqu., D. Zaklinadlo, zaklínadlo, a, n., die Bann-
formel. Šm. |
||
|
|||
Předchozí (109)  Strana:110  Další (111) |