Předchozí (183)  Strana:184  Další (185) |
|
|||
184
|
|||
|
|||
se nasazuje. Z. u ručnic perkusných = malé
kovové pouzdro v podobě kloboučku, jež na dně má látku zápalnou a na komínek (piston) se nasazuje, der Zünder, die Kapsel, das Zündhütchen. U děl: Z. třecí, der Frik- tionsbrandel, náražná či perkusní, Perkus- sionsbrandel. Vz S. N., KP. IV. 483., Nz., Mj. 46. Z. k doutníkům. Vz KP. 667. Z. konkusní, der Konkussionszünder, z. prů- kopu, zur Entzündung der Miene, der Mönch; Zápalku vsaď! Kapsel auf!; Z-ku nasaditi, das Zündhütchen ansetzen. Čsk. Trup z-ky, der Zünderkörper; z. shrapnelův, z-ky Breit- hauptovy, kroužkové, Ringzünder. Vz S. N. XI. 228. Z. dopadnú, der Fallzünder. Čsk. Kapsa na z-ky, die Kapseltasche. Čsk. — Z. u děl, knotová n. luntová, Luntenbrandel. S. N. — Z., der Zündkörper. Činí se zmínka o stroji válečném, z něhož stříleny hrubé koule z-kami nadívané. Pal. Děj. II. 1. 325. — Z. = sirka, das Zünd-, Reibhölzchen.
Dch. 2. Zápalka, y, f. = ovoce, které se počíná
zapalovati, červenati. Us. Sd., Kšá. My máme už na jedné třešni z-ky. Us. Šd. 3. Zápalka, y, m. a f.= člověk popud-
livý. Vz Zápalitý. To je z.! Us. Zápalkárna, y, f. = místnosť na zápalky,
der Kapsel- oder Züuderaufbewahrungsort. NA. IV. 115. Zápalma, y, f., das Zündkorn (am Feuer-
gewehr). Sm. Zápalní = k zápalu se vztahující, Brenn-,
Zünd-, Brand-. Z. oběť, prach, dírka, Us., sklo, čára, prostor, zrcadlo, Nz., láno, bedna, NA. III. 163., knot, Dch., otvor hmoždíře. Pdl. Zápalnice, e, f., v podkopnictví, bedna
zápalní, die Zündwurst. Vz S. N., NA. III. 163. — Z., kaustika, zápalní čára, die Brenn- linie. Z. vedlejší či antikaustika. Vnč. 50., 51., Mj. 280. Zápalníček, čku, m., vz Zápalka, Zápal-
ník. NA. III. 112. Zápalník, u, m. = u zadovek podlouhlý
hřídelovitý nýt vnitř poklopu, jehož účel jest týž, jejž má zápalná jehla u jehlovek, der Zünder, Zündstift. Vz S. N. Kožený klobouček zapalniku, das Zündstiftschutz- leder, die Zündstiftkappe, šroub z-ku, die Zündstiftschraube, zubec z-ku, die Zünd- stiftwarze. Čsk. — Z., das Feuerzeug. Nf. Zápalnosť, i, f. = hořlavosť, die Brenn-
barkeit. Šp. Zápalný = mohoucí zapálen býti, ent-
zündlich, brennbar, Zünd-, Brand-. Z. věci, D., oběť (zápal), V., stavení, Mus., prášek, látka (palovina), Nz., fašinky, srnolníky. Vz S. N. Z. plyn (třaskavý vzduch). Hř. Z. oběť u Římanův a Řeků. Vz Vlšk. 322. Z. oltář tamtéž. Vz Vlšk. 16., Hus I. 162. Z. díra (zátravka), Us , hmota, křivka, Mj. 258, stezka (ohňovod), die Zündleitung (bei Mi- nen), šňůra, die Abziehschnur, Čsk., teplota (spalné teplo), die Verbrennungstemperatur, Šp., oči (= zapálené, entzündet). Rkp. Kd. — čím. Látka třením z-ná. Pdl. — Z. =
zapalující, zündend, Brand-. Z. řeč, Dch., koule, střela, jehla, shrapnely, S. N., NA. III. 134., 108., 109., 97., kanal u pušky, |
NA. III. 103., půma, Brandbombe, granat,
Brandgranate, loď, Brandschiff, prskoun, Brandrakete, Čsk., zrcadlo, der Brennspie- gel. Posp. Z. vznět. Čch. Bs. 134. Tam užito bylo také šípů zápalných. Ddk. IV. 213. Zapalovací = k zapálení sloužící, An-
zündungs-, Zünd-. Brenn-. Z. knot, prach, V., hůl, trubka, D., zrcadlo, Nz., želízko. D. Z. sklo, přístroj plynostroje Lenoirova. Vz KP. II. 147., 384. Z. prášek, Zündpulver, Nz., čípek, der Zündzapfen, prut, der Zünd- stock, náboj, die Zündpatrone, truhlík, der Zündkasten, látka, Zündmasse, myš, Zünd- maus, Čsk., loď, der Brander. Kpk. O ruč- nicích z-cích vz Pal. Děj. V. 216. Zapalovač, e, m., der Anzünder. — Z.,
der Zünder, čím se co zapaluje. Šp., Čsk. — Z. = zapalovací čípek, der Zündzapfen. — Z. = zapalující trubka, die Zündröhre, der Zünder. D. Zapalováček, čku, m., die Zündröhre.
Rk. Zapalovačka, y, f., die Anzünderin. —
Z. = čím se zapaluje, das Zündlicht. Čsk. Zapalovadlo, a, n. = rozsvěcovadlo, der
Zünder, Laternenanzünder. Z. doutníků, der Cigarrenanzünder; tyč k k-dlu, die Anzünd- stange. Šp. Z. pneumatické, Prm. r. IV. 128., elektrické. Ves. IV. 70. Z. v dělostřelectvu = doutnák, tenký provaz v louhu ledkovém napuštěný k zapalování děl, die Zündschnur, der Ludelfaden, die Stoppine. Vz S. N. XI. 228. Zapalování, n., die Anzündung. Z. gal-
vanickým řetězem. Vz KP. II. 219. Zapalovati, vz Zapáliti.
Zapalovátko, a, n. = zapalovadlo. Šm.
Zápalovitosť, i, f. = popudlivosť, die
Reizbarkeit. U Olom. Sd. Zápalovitý = popudlivý, reizbar. Z. chla-
pec. U Olom. Sd. Zapamatalý, in Gedanken vertieft, zer-
streut. Na Ostrav. Tč. Zapamatati = zapamatovati, gedenken,
sich erinnern. Člověk všeckého zlého ne- zapamace. Na Ostrav. Tč. — si co. Pán Boh si to zapamätá, kdo lyhá, tára do sveta. Na Slov. Zátur. Háj. I. 16. Vz Zapa- matovati. Zapamatovati si co: píseň, sich mer-
ken. Tabl. poes. Co slyšíš, to zapamatuj a přijdeš k múdrosti. Mor. Tč. Môže človek hockolkorazy čítať opisy a videť okreslenie velikých morských korábov, nikdy si to tak zapamätovať nie je v stave, ako když . . . Lipa 266. Zapánbohovati, vz Pánbohovati.
Zapánbovať, vz Zapánbohovati. Němc.
Zapanilý = zpanstělý. Us. Beroun. Dch.
Zapanka, y, f., zapania. Rostl. I. 245.
Zapanštilý = zpanštilý, herrisch. Us.
Zapantati = zamotati, zaplésti, verwik-
keln. — se več. V nějaké přečinění se z-tal. Brt. exc. — se kde: v řeči (— mlu- viti nesmysl, až neví, kudy kam). Pořád pance, až se zapance. Mor. Vck. Zapantlený; -en, a, o = zapentlený. Mor.
Šd. Zapapati si jak: pěkně, dem Essen ge-
müthlich fröhnen. Us. Šd. |
||
|
|||
Předchozí (183)  Strana:184  Další (185) |