Předchozí (204)  Strana:205  Další (206) |
|
|||
205
|
|||
|
|||
vergesslich. Tkad. Ona je tak z-ta! Mám
už hlavu z-tou. Na Mor. a ve Slez. Šd. — Z. = pomatený, verwirrt. Zůstala celá zapo- menutá. Kld. 87. Šel na pole z-tý, potkal ho člověk a povídal mu: Co tak z-tý jdete? Kld. II. 74. Zapoměti, m.: zapomněti.
Zapomětlivosť, i, f. = nepamětlivosť, die
Vergesslichkeit. D., Nz. lk. Zapomětlivý = zapomínající, vergessend,
vergesslich. D Zapomínalka, y, f. = ovoce, které pozdě
uzrává, jako jahody teprv v záři zralé. Na Ostrav. Tč. Vz Zapomělky. Zapomínání, n., das allmählige Vergessen.
Sš. P. 82. Zapominatelnosť, zapomínatelnosť, i, f.,
= zapomenulosť, die Vergesslichkeit. Zapominatelný, zapomínatelný = nepa-
mětlivý, zapomenulý, vergessend, vergesslich. Z. posluchač. Br., V. — nad čím: nad sebou. Kom. Zapomínati, vz Zapomenouti.
Zapomínávati, vz Zapomenouti.
Zapomínavosť, i, f. = zapominatelnosť.
Jg.
Zapomínavý = zapomínající, vergessam,
vergesslich. Aqu. Zapomínka, y, f. = zapomenutí, die Ver-
gessenheit. Dch., Šd. Z. na vlasť. Tč. exc. Zapomítati = opomítati, verwerfen. —
co: moudrosť. Krab. Zapomnělec, lce, m., ein Vergessener.
Šm. Zapomnělivý = zapomněnlivý. Vz -avý.
Zapomnělosť, i, f., die Vergesslichkeit.
Z. povinnosti, nad povinností, na povinnosť. Jg. — Z. = odpuštění veřejné viny, amne- stie. Sych. — Z. = pozbytí smyslu. L. Zapomnělý (ne: zapomělý) = který za-
pomněl, zapomenulý, vergessend, vergessen, vergesslich. — nač: na svou povinnosť. D., Kom. — nad čím. D. Nad svou povinností. Apol., J. tr. — Vz Zapomenutý. Zapomnění, n. = zapomenutí, das Ver-
gessen. Z. minulosti. Čch. Dg. Kv. 1884. 231. Z. čeho, nad čím, nač. Jg., Šml. Zapomněnlivosť, i, f. = zapomnělosť, die
Vergesslichkeit. MM. Zapomněnlivý = snadno zapomínající,
leicht vergessend, vergesslich. Z. člověk. Berg. Zapomněti, vz Zapomenouti.
Zapomnieti = zapomenouti. Deut. 18.;
9. 11. (32.). Zapomnúť = zapomenouti. Na Slov. Bern.
Zapomnutí = zapomenutí. Na Slov. Bern.
Zapomoci, ein wenig helfen. Vz Pomoci. —
komu. Chudobný, keď mu zapomožeš, je schopnější k práci. Na Slov. Tč. Zápona, záponka, y, f. = zapinadlo,
přezka, spona, die Schliesse, Spange, das Häftchen, der Knopf. Hr. rk. 293. Z. na hrdlo. V. Z. (halže). Kom. Z. na klobouk, Ros., u šněrovačky. D. Z. na nose (kroužek). Plác. Z. z nového stříbra (na desky knih). Dch. Z. u knihy. Čch. Mch. 84. Ruka šla knihu otvoriť. Rozhodím ťažké, zlaté z-ny. Sldk. 261. Jakož sme VMti častokrát psali, by ráčila VM. svůj klejnot a svú z-nu vypraviti; |
A v tom mi dluze dáno jest z. zlatá, prsten
zlatý; Že jej viděl u Václava v z-ně a potom že jest v tu z-nu vložil neb vsadil jiný ká- men. Arch. III. 369., IV. 346., 372. Záponka měděná. BO. — Z., die Achsenklappe. Čsk. — Z. = poutko, die Schlinge (u krejčího). — Z. = náramek, das Armband. Uzře naušnice a záponky na rukú své sestry; Prsten a zá- porní a huol, jižto v ruce držíš; Dal jsem jé zápony na rucě; Okrášlévala sě svú zá- ponú; Záponami (náramky) někoho okrásiti. BO. — Z. = zástěra, die Schürze. Na Slov. Bern., Němc. VII. 187., 249. Paní majstrová nerada nosieva ruky v záponke. Phld. III. 433. Krajšia som, Ďuričko, ako ty, lebo mám záponu z tafaty. Keď ty máš záponu z ta- faty a já mám vo váčku dukáty. Sl. spv. II. 54., Sl. ps. Šf. II. 150. Záponečka, y, f. = malá zápona. Vz Zá-
pona. Záponice, e, f. = zápona. A záponic to-
likéž (armillas, náramnic). BO. Mužie i ženy dali sú záponice i naušnice, prsteny i sponky s pravých ruk. BO. Záponka, y, f., vz Zápona.
Zapopadati, vz Zapopadnouti.
Zapopadnouti, ul, ut, utí (zapopásti, za-
popadu, zastr.), padl, paden, dení, zapopadati = popadnouti, ergreifen. — co. Har., Ctib. Zbroj teda, zbroj hroznú zapopadnime, na- proti poďme, bráňme zlatú voľnosť a ze zá- huby vydrime krajnu! Hol. 55. Ba pluhy aj, zedraných mnoho kos, mnoho radlic a rýlov, čo kdo mohol, zapopadli a hneď rozpálili v ohňoch i všeliké sebe (sobě) z nich na neprá- teľa chystali zbrojstvo. Exc. Tu hneď ľubo- hlasú zapopadám harfu a chválné ve svor- ném spívám súzvuku pesne Bohu. Hol. 398. Zrutnú do hroznej zapopadáš tenčicu pasti. Hol. 62. — co čím. Naňho chytrý hupky vysedne: trúbu ľavou a pravou zapopadne meč od krvi kalný. Hol. 56. Zapopelati = ,popelím, podpolím' za-
zpívati. Křepelka zapopelala na louce. Na Ostrav. Tč. Cf. Zapřepeliti, Zakřepeliti. Zapopelený; -en, a, o = popelem poprá-
šený, znečištěný, mit Asche bestaubt, be- schmutzt, aschig. Ten chléb je celý z-ný. Us. Šd. Zapopeliti, il, en, ení = do popela za-
kutiti, in Asche vergraben, einäschern. D. — co. Z. louku = popelem posypati, mit Asche bestreuen. — co komu: si tvář. Němc. 1. 154. — se kde: u pece. Us. Šd. Zapopučený = zaobalený. Na vých. Mor.
Zapopučiti, il, en, ení, zapopučovati =
zaobaliti, einhüllen. Vz Zaobaliti. Na vých. Mor. 1. Zápor, u., m., zápora, y, f. = zapření,
zapírání, die Verleugnung. Na z. Us. Chodí tam na z. (tajně). Us. Jg., Ehr., Knrz. Z. v něčem činiti. Rkp. 1664. Někoho na z. hnáti (k zapírání nutiti). Sych. Nezmění rad božích pouhý z. Sš. Snt. 98. V zápor s kým vejíti. Čsk. Nebo k nim (židům) ten zápor se nese; Z. ten vztažitý jenom a poměrný jest; Již pak tento z. svůj místněji dosvěd- čuje ; Líčení Petrova z-ru; Tedy se z. ne- táhne k cele budoucnosti; Saduceism byl pouhým všeho náboženství z-rem; Při třetím |
||
|
|||
Předchozí (204)  Strana:205  Další (206) |