Předchozí (366)  Strana:367  Další (368) |
|
|||
367
|
|||
|
|||
je to, keď sa čertovi sviečka zažne. Lipa I.
39. Cf.: Buď i s pánem Bohem za dobré a čerta nehněvej n. I s čertem nie za zlé. Zátur. — se s čím. Všed na sieň i zažehl sě s domem královým. Bj. — kdy. Hned zažne lampadu na úsvitě. Kyt. 1876. 16. Zažni zlému o poludni sviecu a predca ti neuverí. Pořek. Mt. S. I. 99. V bolesti se zažže. GR. Zažehl se v hněvě těžce nasa, že se jemu posmievali. BO. — jak. V něm (v lesku) se zažíhaly čistým žárem zbožné duše našich bohatýrů. Čch. Dg. — se od čeho. Sláma od ohně se zažhne. Lom. Od kýchání jeho zažehá se světlo. Br. — se na koho. Když se zažhne prchlivosť má na né. Br. Zažžení, n., die Anzündung. Vz Zažéci.
Z. wit. 140. 2. Zažžený; -en, a, o, angezündet. Vz Za-
žéci. Z. oběť. Bj. Z-ni byli smyslové vaši. ZN. Z. svíce (hořící). BR. II. 230. a. — čím k čemu. Sme k lepšímu životu milostí z-ni. BR. II. 599. a. Mysl duchem svatým z-ná. Pass. mus 320. Z. ohněm. Ž. wit. Vz Zažatý, Zažehnutý. — Z. = horlivý, eifrig. Z. úmysl. Zažžetý, vz Zažéci. Z. pochodeň. Partl.
Kal. — čím: boží láskou. Kram. Zažžíci, vz Zažéci.
Zbabčelý = scvrklý, eingeschrumpft. Z.
jablko. Us. Dch. Zbabčeti, el, ení = babou se státi, altes
Weib werden. — Z. = scvrknouti se, ein- schrumpfen. Jablka z-čela. Us. Kšť., Mý. Zbaběle, feig, muthlos. Z. si počínati, Us.,
na něco se dívati, Osv. I. 269., se chouliti. Kká Nedaj sa z. odstrašiti. Lipa 81. Zbabělec, lce, m., der Feigling, die Memme.
Us. Dch. Zbabělosť, i, f. = zbabinělosť, sestaralosť,
die Veraltung, das Greisenalter des Weibes. — Z. = bojácnosť, babství, nesrdnatosť, die Feigheit, Muthlosigkeit, Furchtsamkeit. D. Vz více v S. N. (o zb. vojákův). Trestány byly také z., zrada, na cti utrhaní. Ddk. IV. 236. Odvaha platí, zbabělosť tratí. Bž. Zbabělý, zbabinělý = sestaralý (o ženě),
veraltet, altgeworden (vorn Weibe). Z. bába. Háj. — Z. = nesrdnatý, babský, feig, muth- los, furchtsam. D. Z. útěk, Us., resignace. Kos. 01. I. 309. Zbaběti, zbabiněti, ěl, ění = státi se 1)
babou, altes Weib werden, veralten, 2) bo- jácným, nesmělým, feig, muthlos, furchtsam werden. Us. Zbabilosť, i, f. = zbabělosť.
Zbabilý = zbabělý. Cf. Zdivočilý.
Zbabinělý = zbabilý. Šm.
Zbabiněti, vz Zbaběti.
Zbabiti, il, en, ení = babou učiniti, zu
einem alten Weibe machen; se = zbaběti. Zbabrati = zamazati, pošpiniti, be-, ver-
schmieren, beschmutzen. — co: si papír, šaty. Us. na Ostrav., a Slov. Tč. Keby boli Slováci, pošla bym ich boškati: ale že sú Maďaři, všetku by ma zbabrali. Zbr. Hry 214. — se. Našol vo truhle len kolomaz, ktorej kdo sa dotknul, zbabral sa. Ib. 6. (dod.). Zbačení, n., vz Zbačiti.
|
Zbačiti, il, en, ení = uznamenati, zpo-
zorovati, merken, bemerken, wahrnehmen, erblicken. Na Mor., Slov. a ve Slez. Tč., Šd., Kd., Brt., Kld., Vck., Bern. — co, koho (kde). Kto ho (oheň) zbačí, nah ho potlačí. Mt. S. I. 135. Vz Oheň. On to hned zbačil. Slez. Šd. Ale ani len márny lístok neodtrhni v tejto zahrade, lebo by nás hned zbačili a potom by bolo po nás; Takú kňahňu voľakde nezbačili; Čakala ešte aj ona, čím by dakoho v pustom hrade zbačila. Dbš. Sl. pov. I. 169., IV. 74., V. 16. Srdce zo šteňata ale tak ukradnutého, by ťa suka nezbačila. Dbš. Obyč. 75. Zbadač, e, m. = skoumatel, der Ausfor-
scher. Lex. vet. Zbadaně, bemerkter Weise. Skryl sa
orlovi medzi perie nezbadane. Na Slov. Zbr. Báj. 4. A pak ztratila se n., unbemerkt. Zbr. Lžd. 104. Zbadání, n., das Merken, Bemerken, Wahr-
nehmen, die Bemerkung, Wahrnehmung. Slov. Bern. Vz Zbadati. Zbádání, n. Z. na těle = píha. Reš.
Zbadaný; -án, a, o = zpozorovaný, ge-
merkt, bemerkt, wahrgenomen. Cf. Zbačiti. Zbádaný; -án, a, o, Vz Zbádati, 3., Zbá-
dám. Zbadati, zbadávati = zvěděti, vyskoumati,
zpozorovati, spatřiti, merken, wahrnehmen, spüren, erblicken, bemerken, finden. Na Mor., Slov. a i v Čech. Němc. III. 317., Šd., Tč. — abs. Těšívá se mladá žena, když zbadá, že je matkou. Mor. a Slov. Němc. III. 317. Zbadal, že bude přece slušnější klobouk do ruky s hlavy sníti. Nitra. VI. 335. Vtedy sa mu začalo meniť pred očima, vtedy len zbadal, že je na ľade (že neví, kudy kam); V noci koniarovi ožrebila sa kobula a ne- zbadal. Dbš. Sl. pov. I. 431., VI. 59. — co. Dal. Věc nějakou z ; Z. tvarosloví, unter- suchen, erforschen. Kos. Ol. I. 34., 63. Změn oněch důvod zbadať marně bys toužil. Kká. Td. 194. Jak to zbadá, nepůjde. Mor. Šd. Sotva jich (je) zora zbadá. HVaj. Tat. 138. Ach veď sa len smilujte nado mnou, skryte ma dakde, kdeby ma nezbadal. Dbš. Sl. pov. I. 140. Len pozor, aby fa nezbadali, kým ho chytíš. Mt. S. I. 52. Zbadovati budu zákon tvój. Ž. k. 118. 34. (Č.). — jak. Zbadej hlouběj věci tresť a jádro. Sš. Bs. 187. — odkud. Owen z jedné drobné kosti živočicha neznámého zbadal. Čch. Petrkl. 17. — se = zpamatovati se, sich besinnen. Rostlina se zbadala (zpamatovala, dlouho nerostla, ale potom rychle). Zátur. Otec a macocha iba vtedy sa zbadali, keď jim do domu huply. Dbš. Sl. pov. I. 335. A veru čím sa zabadal, myšička všetko pohryzla Mt. S. I. 52. 1. Zbádati (m. vzbádati) = bodením vzbu-
diti, vybídnouti, auffordern. — koho. Dal k. 80. 2. Zbádati (m. sbádati) = bodením svrci.
herabstechen, hinunter-, wegstechen. — koho odkud čím: s koně oštěpem. Troj. 3. Zbádati = zbodati, probodati, zer-
stechen. — Zbádaný člověk = pihovatý. Reš., Aqu. Zbádaná tvář od neštovic (důl- kovatá). Čern., Záp. měst. 1452. |
||
|
|||
Předchozí (366)  Strana:367  Další (368) |