Předchozí (560)  Strana:561  Další (562) |
|
|||
Značky, adv. = na znak, na záda hore
tváří, rücklings. Na Mor. a Slov. Lehni si na z.; Chlapec ľahne si z. na zem. Mt. S. I. 154. Leží na z. Mor. Vck., Šd. My zdĺhave budeme trýzneni. Pripnú k zemi ťa s roztaženýma ramenama i nohama z. Zbr. Hry 242. Močila konopě hlavačky, lehla si do vody na z. Sš. P. 680. Len si ľahni hore z. Dbš. Sl. pov. VI. 76. a na Mor. Šd. Stevan hodil mu vajce do čela. Prekotil sa drak hore z. a bolo po ňom. Dbš. Sl. pov. III. 82. Václav letěl z. NB. Tč. 72. On zrázu vyvráten z noh na ľavý sa točí bok a do prachu z. upadne; On sa porád chýlí a na trávník z. upadne. Hol. 124., 280. Hore bruchom, hore tváru. Bern. Značně = znamenitě, zřejmě, merklich,
kenntlich. Z. v něčem prospívati. Z. snížená cena. Us. Pdl. Z. se lišiti. Z. se zlepšiti. Dch. Značnictví, n. = rýsovnictví, die Zeichen-
kunst. Na Slov. Bern. Značník, a, m. = rýsovník, der Zeichner.
Na Slov. Bern. — Z., u, m., der Meissel. Z. početníku, der Rechenmeissel. Šp. Značný, z znak-ný, vz k před -ný, Ht.,
merkbar, merklich, kenntlich. Z. oblevení. Tys. To proroctví jest velmi značné. Koll. Značné ceny, ansehnliche Preise, dávka, Portion, Gabe, mezery, beträchtliche Lücken, výsledek, erheblicher Erfolg, škoda, peníz, erhebliche Summe, počet, stattliche Anzahl, ve značné míře. Dch. Z. odbyt, ztráta, roz- měry, rozdíl. Us. Pdl. Je toho z. kus; Ukrojil si z. kaval chleba. Mor. Šd. — čím. Den sv. Víta jest značný vzetím Srbska. Koll. Znad, von oben aus. Na Slov. Ssk.
Znadějený; -en, a, o, von Hoffnung be-
seelt. Šd. Naše tváre plné žiare, veď stojíme u oltára uverení, z-ní. Slov. Phld. IV. 166. Znádherniti, il, ěn, ění, prächtig machen.
— co. Hš. Znadíti, ději, ěl, ěn, ění, znadívati =
dokona nadíti, vycpati, vollends ausstopfen, ausstaffiren. — co jak. Rozličně to pletete, stranu pod oboji proti smyslu obecnému divně znadívavše k přistrojení sobě kozích vratec. 1617. Znado. Vzala zlatý prútik z. dvier. Dbš.
Sl. pov. I. 107. Cf. Znad. Znáhla, z náhla=náhle, schnell, plötzlich.
Ráj. Z. píti, jísti. Us. Tč. Sám nepredvidený z. do vlasti prišol. Hol. 387. Znáhlení, n., die Uibereilung.
Znáhlený; -en, a, o, übereilt. Bern.
Znáhliti, il, en, ení; znáhlovati = náhle
učiniti, beschleunigen. — co: kroky. Hol. Znáhlil svůj plán. Kká. Td. 229. — se čím: prudkým hněvem (unáhlil se, sich über- eilen). Č. Znáhlovati, vz Znáhliti.
Znachoditi, il, zen, ení, nach und nach
aulfinden. — co kde. Na Ostrav. Tč. -- se, genug herumgehen. Znachor, a, m., v bájesl. Slovan. = zá-
zračné dítě, které mluví moudře, das Wun- derkind, das sehr vernünftig spricht. Slov. A dítka jeho nechť jsou z-ry. Pokr. Z hor 113. O deťoch veľa vtipne hovoriacich po- vedia, že to celý znachor. Dbš. Obyč. 117. Tak povstaly zvláštne sbory žretcov vša- |
kových, vlchovcov, koldunov (koldošov),
černokňažníkov, hadačov, znachorov, veštcov atd. Č. Čt. II. 389. Húšťavami vidno túlať sa Znachora: krásny chlapček: zlatý pásik tak šumno mu tělo zdobí. Ale Z. veľký šibal voždy myslí na nezdoby. Vaj. Tat. a mor. 114. — Z., das Herzpünktlein. Z. je ľúbostný výraz pre milé dieta. Keď sa laskáme s dieťaťom, povieme: ,Ty môj zna- chor' a boskáme ho. Slov. Znachověti, ěl, ění = nachové barvy na-
byti, purpurroth werden. Techn. Obláčky z-ly. Tč. exc. Znachu, zastr. = znali. Kat.
Znachystati, vorbereiten. — co kdy:
po poledni. Slez. Šd. Znajďalej = z nejdál, vom weitesten.
Slov. Začnime tam, odkiaľ z. vídať vysoké Tatry. Phld. IV. 246. Znajprvšku, adv., anfangs. Slez. Už mne
ruka nebolí, ale z. to jsem nemohl ani ležku do ruku vzať. Šd. 1. Znak, adv. m. vznak z předl. vz a
neužívaného nak = týl. — Z. = vznak, na hřbet, na zad, značky, rücklings, rückwärts, überrücks. Kůň se s ním z. do bahna pře- vrátil. V. Vůz byl hřbetem znak. Kom. V znak ležel. Pass. 495. A oni ihned v znak padnú. Hus I. 159. Znak s koně spadnouti. Troj. Upadl s stolice znak. Lom. Z. na zem ho položili. Har. Z. lehnouti. Vš. Mladého raka starý rak trestal, proč leze znak: ne- ukázal mu lépe jak; i lezou oba podnes tak. Horný. Znak leží liška. Jel. — S předl.: na znak = vznak, znak, rücklings. Na z. ležeti, spáti. V., Kom., D. Jeleňčok knísal rožkama na znak, aby mu to dieťa na ne položili, že ho bude hyntať. Dbš. Sl. pov. I. 235. Kdo na znak spí, na toho prý chodí můra. Us. Kšť. Dál ani na kleslých udržať sa ne- móže podešvách: v tom zpádá a v ryzém na znak roztáhne sa písku. Hol. 24. Tento na zem tvarou, tam ten hore na z. upádá. Hol. 115. — Z., u, m. = týl, der Nacken, das Genick. Znakem, na znak padnouti. Koníčky se potrhaly, mú panenku pokopaly. Pokopaly mi ju na znak, až ji všecky podkovy znáť. Pck. Ps. 43. 2. Znak, u, m. = znamení, das Zeichen,
Abzeichen, Merkmal, Kennzeichen. Z. = vlastnosť, podlé které věc od věci rozezná- váme. Blř. Znakům, v nichž se věci shodují, říkáme znaky společné. Ib. Slovo toto uvedl Jg. ve Ztraceném ráji. Z., odznak, znakovka, das Abzeichen. Čsk. Rozeznávací znaky, diacriticae notae, diakritische Zeichen; se- znávací z., Rekognitions-, Notoritätszeichen; z. (znaménko) odsutí (odsuvník, odvratník), der Apostroph; z. (znamení) rozdělení či rozdělovací, das Eintheilungszeichen; znak (znaménko) podivení, nota admirationis s. exclamationis, das Ausrufungszeichen; z. (znaménko) násobení (násobítko), das Multi- plikationszeichen; znak (znaménko) dělení (dělič), das Abtheilungszeichen; z. (zna- ménko) přestávky (přestávka, pausa), der Gedankenstrich. Nz. Z-ky rychlopisné, těsno- pisné či stenografické. Us. Z. představy. Jdč. Z. pojmu (v logice) původný (nota primaria), následný (n. consecutiva), přibylý, |
||
|
|||
Předchozí (560)  Strana:561  Další (562) |