Předchozí (605)  Strana:606  Další (607) |
|
|||
60ß
|
|||
|
|||
a v nej dve ruže červené ako karmazín.
Mt. S. I. 93. Bol to za párik: šuhaj ako slnce a dievča ako zora! Dbš. Sl. pov. I. 429. Novohradskými už za horami zora bronieť započína. Sldk. 32. Hľa, hľa! vi- díte? pólnočnú dúhu? jak sa puká zorou Rána?; Nápis, jak z. blískavá. Btt.. Sp. 59., 69. Spí on už hluboko, oj, a z toho spania neprebudí ho už zlatá z. rannia. Chlpk. Sp. 117. Všetko tenkrát jása v bujarej prírode, všetko sa len teší v raňajšej zore. Ppk. I. 50. V Nový Siget bijú bez ustania, bez
ustania útoky naň robia ode zory až do šerej noci. Č. Čt. 1. 148. Kade sa nad Ta- trou začne beleť zora, už bystrí valaši majú sa do hora. Zátur. Svetlo slnečnie volá sä rano zora, svit, večer žiara (zore zapálené, červánky), cez den jas, jag. Hdž. Čít. 151. V čas k ránu, keď požltkavým východom
len slabá ešte zora hrala, vstal z loža cel- kom čulý, zdravý; Vyšiel oheň na horu, na horu, vyšlo slnce za zoru, za zoru. Oheň horu svecuje, svecuje, sluko zoru znecuje, znecuje. Phld. IV. 6., 467. — Zory, pl. = zora. Slov. Na zorách = na úsvitě. D. A s tou švarnou družinou chodí on po ho- rách pri slnci a mesiaci, pri hviezdach a zorách. Btt. Sp. 33. — Z., časopis hospo- dářský v Pešti. Pokr. Pot. 296. — Vz Zoře. Zorací = zářící. Z. štít. Slov. Hol. 113.
Zorana, y, f., os. jm. Šb. Lit. I. 29.
Zorání, n., das Durchpflügen, Durch-
ackern. Us. Z. úhoru. Mus. 1880. 510. Zoraný; -rán, a, o, durchgeackert, durch-
gepflügt. Vz Zorati. Z. země. Jel. Rolí v nově zorané (novina). V. Orava, Orava, všecka si zoraná, orali ťa chlapci pri me- siačku v noci. Sb. sl. pies. II. 1. 135. V bot. = brázdičkami hlubšími n. mělčejšími
n. různosměrými opatřený. Rst. 525. — čím: čelo vráskami zorané. Troj., Jel. Brázdou z-ný. Rst. 525. Branami bránia (vláčí) role pluhom najprú z-né. Hdž. Šlb. 32. Celou na- šou odmenou tie jazvy, ktorými zorané líca naše. Zbr. Lžd. 195. Zorati (v obec. mluvě: zvorati), zorá-
vati = oráním zdělati, pflügen, ackern, auf- ackern, bepflügen, durchackern, durchpflü- gen. — co: pole, Us., novinu (krojiti), V., úlehl. Dal. Kone napasciť, aj úhor zorať. Sl. ps. 37. Ach, milý Bože, což on tam
zoře, nesě on koně štyry v sotoře. Brt. P. 146. Orie dievča s volkom jedným. Ešte brázdu nezorala, ej, mati na ňu zavolala: Ančúš, Ančúš, poďže domu. Sl. spv. III. 94. Svú roli jsi zoral a ne jinú (coitus). BN. — kdy. Role, ješto dva voly za den z-li. Bj. — co komu. Cestu mi zoral. Půh. 347.—jak: pole po jednom záhonku. Brt. P. 150. Zvoral jsem, tatíčku, ale málo, že se mně rádylko polámalo. Sš. P. 535. — co kým: pole voly. Er. P. 412. Zorav, a, m. = jeřáb, der Kranich. V.
Z. obecný, grus cynerea. Vz Frč. 347. Zorava, y, f., os. jm. Pal. Rdh. I. 128.
Zorávati, vz Zorati.
Zorba, y, f. (ze zříti), die Optik. Slov.
Phld. II. 3. 99. Zorbár, a, m., der Optiker. Slov. Ssk.
Vz Zorba, Zorník. |
Zoře (zastr. zůře, zořie), e, f., zoř, i, f. =
ranní záře, jitřenka, na Slov. zornička, aurora, die Morgenröthe. Výb. I. 525., 1073. 19., 1106. I, Dal., St. skl., Kat. Z. od zr (ve zříti. Gb. Hl. 146.). Zořie, zuořie, aurora. Bibl. Ráno v zorzie. Ž wit. 45. 6. Za jutra u pravé zoře by Čech sám sedm na tej hoře. Dal. Jir. 7. Zoře brává se ve strčes. v pluralu. Gb. v Listech filol. IX. 299. Ty si skoval zorzie, fabricatus es au- roram. Z. klem. 73. 16. Zoři ukázal jejie miesto. BO. A jakž brzo vznide zoře. Kat. 866. Vzcházie jako zořie, quasi aurora. BO. Červánková z. Osv. VI. 595. Nebudem ja viac vyzerať, či skoro vyndú zore. Mt. S. I. 29. Když zoře vzchodila, tu se panna narodila. Sv. Mař. v. 264. Hore, hore — už sú zore (vstávejte, už svítá)! Zátur. Zprostřechu hlas až před zoře. Alx. Slunce vzchodí v zoře. Alx. Jitřní zoře. D. Vz Zobuditi. Již zuořie vzchodí. BO. Jako světlo zuořie, když slunce vzchodí, bez oblakóv se stkví, a jako dštěm rodí se všeliké býlé z země. Bj. — Z., zastar. a na Slov. = den- nice, der Morgenstern. Troj. Ty jsi stvořil zorzyu. Z. wit. 73. 16. — Z. = večerní hudba vojenská, der Zapfenstreich, rus. D. — Vz Zora. Zorebný, optisch, zur Optik gehörig, die
Optik betreffend. Šd. Vz Zorba. Zorec, rce, m. = zříč, der Seher. Šd.
Zořeláč, e, m., echites, zastr. Rozk.
Zorena, y, f.= kráva velmi červená (při-
palistá). Mor. Brt. Zořena, y, f., os. jm. Pal. Rdh. I. 128.,
Phld. 170., 866. Zorenka, y, f., zdrobnělé: zora. Žalo-
stivá kukulienka, zasmej sa! Mrákavou krytá zorenka, zardej sa! Vaj. Tat. a mor. 18. Zořešení, n., die nussartige Verände-
rung, Rst. 525. Zořešeti, el, ení, zur Nuss werden, nuss-
artig sich verändern. Zorganisovaný; -án, a, o, organisirt. —
jak. bpolečnosť ve stát z-ná. Kaizl. 130. Zorganisovati, organisiren. — co (jak).
Sv. Prokop slovanské mnichy rozptýleně žijící z-val. Km. 1884. Zorica, e, f. = zornice. Oj, vyďubaly
orlici bieluškej kaňúri oka zornicu zoricu. Sldk. 231. Zorič, e, m., os. jm. Šd.
Zořička, y, f. = malá zora. O pól noci
pojdě, na zoričkách přijdě, ještě moju milú na postielce najdě. Sl. ps. Šf. II. 110. Mr- kajte, mrkajte! mé milé mrkanie! mé milé tri večernie Zoričky, Krista pána sestričky! Idzte vy na mého milého, osúdenca oprav- dového, keby on bol za horámi, za vodámi, za zelenými mrežámi: aby sa mohel cez tie hory preválať, cez tie vody preplávať, cez tie mreže prelámať a za mnou sa ponáhlať. Za mým menom, za mým telom, za mými šatámi, za mými patámi, za tým naším všet- kým domom (zaříkání). Slov. Phld. IV. 48. Zorievať = svítati. Slov. Vz Zořiti.
Zořiti, il, en, ení, factitivum slovesa zříti,
bewirken, dass etwas gesehen werde: facti- tivum slovesa zráti, zur Reife bringen. Cf. Szořiti a ilyr. uzoriti, maturare. Č. — čím. |
||
|
|||
Předchozí (605)  Strana:606  Další (607) |