Předchozí (610)  Strana:611  Další (612) |
|
|||
Zotročitel, e, m., der Sklavenmacher.
Koll. Zn. 324., Koll. III. 180. Zotročiti, il, en, ení, zotročovati, zum
Sklaven machen, knechten. = co, koho, se. Us. Naše skladba nikdy myšlénku ne- zotročuje. Kmp. Č. 159. Dohán, opium, káva, vodka všetky rody zotročujú. Hrbň. Jsk. Ducha nic nezotročí. Čjk. 131. Škoda toho |
Zoufalec, lce, m. = zoufalý člověk a) bez-
nadějný (Jg., Háj.), ein Hoffnungsloser, Ver- zweifelter, der Verzweifler, b) na všecko od- vážný, ein tollkühner, verwegener, verruchter Mensch. Br., Lom., Kká. Útěchy prázdný z. Němc. I. 156. Kteří hřešivše milosrdenstvie nehledají, ti naděje nemají a ti zvláště slovú z-ci; Z-cóv nechá v zúfalství, neb se nechtie káti. Hus III. 158., II. 355. Zoufálek, lka, m., ein Muthwilliger. Ros.
Zoufalení, n., vz Zoufaliti.
Zoufalice, e, f. = žena zoufalá, doskočná,
smilná, eine Verwegene, Verruchte. Ros. Zoufaliti, il, ení = zoufale si počínati,
muthwillig sein, treiben. Ros. Zoufalivosť, i, f. = zoufalosť, die Ver-
zweiflung. Mus. II. a. 24. Zoufalivý = zoufalý, verzweifelt, desperat.
Krok I. d. 9. Zoufalkyně, ě, f., die Verzweiflerin. D.
Zoufalosť, i, f., zoufalství, zoufalstvo.
a, n. = stav zoufajícího; úplné pozbytí vší důvěry k Bohu, die Verzweiflung. Jg., MP. 84. Z-ství = nedostatek aneb odmítnutí všeliké důvěry v Boha. Pkt. Z. jest konečné hřiechu nekánie, tak že člověk konečně ne- želé hřiechóv; K z-stvie ji vedeš; Ale z-stvie je přemáhá, že nemohú pokorně žádati, aby jim bylo dáno. Hus II. 355., 99., 248. V zou- falosť upadnouti nad něčím. Chmel. Z-losť. Kom. Zoufalství. V. V z. něco učiniti. Vz Zoufalec. Z-ství světoborné. Ntr. VI. 251. Mě z-ství žralo. Kká. Td. 301. — Z-losť = ne- zbednosť, der Muthwille, die Ruchlosigkeit. V. Zoufalství, n., vz Zoufalosť.
Zoufalstvo, a, n., vz Zoufalosť. Zaplakali
a hlasom zúfalstva zavolali. Sldk. 197. Zoufalý (zastr. zúfalý), od zoufal = který
zoufal, bez naděje jest, verzagt, verzweifelt, desperat. V. Aniž jest kto tak zúfalý, aby chtěl komu bezděky svědčiti. Vš. Jir. 358. Z-lým nenávisť života vytočiti nesnadno jest. Jel. Z. boj, odpor, Lpř. Děj. I. 41., 77., stav, Šmb. S.U. 280., udatnosť, Lpř., hlas, smích, Us., mysl, pláč, zápas. Vrch. Umři z-lý, ver- zweifle und stirb! Dch. Byla z-lá pouhým na to pomyšlením. Hrts. Pokánie jest pecnec, jehož zúfalí nejedi. Hus II. 111. — Z. = všetečný, ošemetný, zlý, muthwillig, ausge- lassen; ruchlos, verzweifelt. Zoufalými a ne- podařilými dětmi jich dobře trestati může. V. Z. všetečnosť. V. Byli bezbožní a z. Br. Z. mládež. Peyt. Z. lotřík. Dač. I. 157. Zoufání, n., die Verzweiflung, Verzagung.
V. V z. nad něčím upadnouti. Chmel. Z. k vysvobozenie. Hus I. 22. Zoufanlivě, zoufánlivě = zoufale. Ros.
Zoufanlivec, vce, m. = zoufalec. Bern.
Zoufanlivosť, zoufánlivosť, i, f. = zou-
falosť, die Verzweiflung. Ros. Z. neuleví žádného súžení; Z. v súžení bývá k obtí- žení. Na Slov. Tč. Zoufanlivý, zoufánlivý = zoufalý, ver-
zweifelt. Ros. V žádném neščastí nebuď z-vý. Slov. Tč. Zoufati (zastr. a na Slov. zúfati), zufá-
váti = naději pouštěti, die Hoffnung auf- geben, verzweifeln. — abs. Kdo příliš doufá, často zoufá. Berg. Srdce jen nezoufej, ale v Boha doufej. Slez. Tč., Šd. Nezúfajme; 828*
|
||
|
|||
Předchozí (610)  Strana:611  Další (612) |