769

P. 272., 570., 583. Dve srdenka v žiaľe sa
rozlialy. Mt. S. 874. A čo by sa sišli zo
sveta pisári, ver by moje ťažké žiale ne-
spísali; Sluboval si, že ma vezmeš, že ma
nenecháš a teraz ma zarmútenú v žiaľi za-
necháš; Keby lem ručku dac, nebulo by na
žaľ, keby ho pan farar milovac nekázal;
Jaký to velký žiaľ na mojom srdiečku;
Nech ludia nevraviá, že ja v žiali žijem. Sl.
sp. 120., 144., 196., 209. Spievaj si, dievčatko,
nerob si srdcu žiaľ; Pramen žiaľu velikého
tečie z srdca nevinného; To moje srdiečko
musí sa rozpustiť od velkieho žáľa; A milá
v hlbokom žiali zaplakala; Dobre jej od
žiaľu srdiečko nepukne. Sl. ps. 9., 32., 112.,
126., 278. Plače, dobre mu tam žiaľ srdce
neskruší. Č. Čt. I. 207. Ťažko mi je nermútiť
sa, srdce žiaľ prerýva. Ib. 267. Zvädla mi
od žiaľa dobrá máti moja. Ib. 276. Poduj,
ty větríčku, podujže na skále, azdajže od-
duješ z môjho srdca žiale; Ani neviem, kde
som, ani neviem, čo som; od veľkého žiaľu
zaplakala by som; Žiale moje, žiale, šak
ste m' zaujaly nie z jednoho boku, ale
z každej strany; Jajže, milá, či ti nie žiaľ,
keď pohliadneš, kde som ležal? Jakže by
mi nebolo žiaľ, keď si v mojom srdci ležal!;
Láska, láska zlá, nedobrá, nie každá ju
panna pozná; ktorá panna je v ľúbosti, tá
má žiaľu v srdci dosti. Sb. sl. ps. II. 1. 29.,
44., 73., 128. Od veľkého žiaľa skočím do
Dunaja. Sb. sl. ps. II. 1. 94. Stálá žalosť
krotí divý žal. Shakesp. Tč. Presmutná no-
vina, čo pre žiaľ robiti ?; Nie pre to si
zpievám, by vesela bola, ale pre to zpievám,
by žiale zabola; Milý moj, nečiň že mi žiaľu,
milovala by ťa, ale mi nedajú; Opytuj sa
ho, ak sa má? či je v tom žiali, čuo som
já?; Žiale moje, žiale na mojom srdečku,
snim (sejmi) že mi jich, Bože, aspoň polo-
vičku; Moj milý sa chváli, že ma nachal
v žiali; ništ sa, milý, nechval, ni mi je velký
žiaľ; Jako sa mi časy friško pominuly, len
mi veliký žiaľ za sebou nechaly; Ach srdečko
moje, čo ma tolko bolíš? ažda sa mi nikdy
v žiali neukojíš?; Narobila žiaľu svojmu
frajerovi; Nebola som s milým ani na slo-
víčku, jaký to velký žiaľ na mojom srdečku;
Veť je to žiaľ velký, keď sa odoberá frajer
od frajerky; Už je nám, šuhajko, na roz-
lučováňú, podajme si rúčky v tomto velkom
žiaľu; L'úbosť, Bože, ľúbosť, kde sa dva
milujú, ale tam větší žiaľ, kde sa rozlučujú;
Žiaľ ma, mamko, došiel, frajer mi k inšej
šiel. Dievčičko, čo ťa doň, jeden dnu, druhý
von; Žiaľu, Bože, žiaľu veť ho já mám
vela, veť ho já mám vela, že som bez fra-
jera; Nic vetšího žiaľa, jako ho děvča má,
keď ho frajer nechá; Od velkého žiaľu snad
zhynúti musím; Vesel mi je, vesel, kým mi
prijde jeseň a keď mi prijde jar, na muoj
veliký žiaľ; Už ideme zo sobáša, nalej,
mamko, oldomáša. Ver by ho naliala, ne-
muožem od žiaľa; Není tej pšenice, v kterej
kúkol není, není stav manželský, v kterom
žiaľu není; Brat sa mi oženil, sestru nehal
v žiaľu; Má žiaľ v srdečku, žiaľ v srdečku
velký od jeho frajerky, že ho zanechala,
nevernica celky; Neplač, dievča, neplač,
nerob si srdcu žiaľ, vela vody ujde, pokým

já prijdem k vám. Koll. Zp. I. 22., 61., 103.,
111., 113., 114., 118., 137., 157., 172., 176.,
192., 193., 212., H. 223., I. 229., 242., 256.,
289., 361., 394. (Tč.). Klam je krátký, dlouhý
žal. Us. Prešiel rôček aj žiaľ z očiek (po
roce na zemřelého zapomínají). Btt. Sp. 91.
Jej srdce žialom puká. Ib. 103. Jednemu
som ruku dala a druhý má žiaľ a tretímu
som pravila, že nepojděm zaň. Sš. P. 317.
Slzy, plač je od žiaľa. Hdš. Šlb. 52. Ne-
možno jej hovoriť od žiaľu. Zbr. Lžd. 97.
Pesničky moje, načo vás spievam, keď vás
nikto nepočúva? Ja žiale svoje vo vás roz-
sievam a tieto osúd rozdúva. Čjk. 23. Ach
jaj, je to žiaľ, ked si ma tak zanechal! Sl.
ps. 348. Plače, dobre mu ta (tam) žiaľ
srdce nezkruší. Chlpk. Sp. 17. Nech sa žiale
naše tratia! Syt. Táb. 302. Bodaj bola v takom
žiali, jak som teraz ja; Od velkýho žiaľa
skočím do Dunaja. Šl. p. Šf. I. 85., II. 57.
Aby teba nebolo, už by som i sama bola
uvädla od žiaľu. Dbš. Sl. pov. VII. 45. Kdo
má deti, má žiaľ, kdo má statok, má škodu.
Zátur. Spievaj si dievčatko, nerob si srdcu
žiaľ; poteší ťa Pánboh, nenazdáš sa, odkiaľ ;
Nechal si ma, nechal, v žiali postavenú a
ty si zaletel za horu zelenú; Či ti, milý,
neni žiaľ? Rozpomeň sa na tie sľuby, čos'
mi sľuboval. Sl. spv. I. 1., III. 102., IV.
144. — Ž., adv. = líto, žel, leid. Žal mi
toho. Us. Nebyl by mi tě žal, dybys mi
byl umřel, ale je mi tě žal, žes mi vypo-
věděl. Sš. P. 354. Čeho ti je žiaľ? Či ve-
nočka zeleného či prstienka srieberného?
Ht. Sl. 225. Ale mi milej (gt.) žal. Brt. P.
142. Žel mi je za tebou. Zpěv. I. 6. Nieje
mi žiaľ koníčkovej podkovy, ale mi žiaľ
mojej mladej podoby. Sl. sp. 178. Bylo mi
ho žôl. Na Ostrav. Tč. Letela pávička ponad
čierne hory, odpadlo jej pierko do zelenej
trávy; nie mi je žiaľ pierka, že padlo do
trávy, žiaľ mi je milého, že je v cudzom
kraji. Sb. sl. ps. II. 1. 63. Žiaľ mi je na
veky za tebou (tebe). Koll. Zp. I. 6. Paní
mámo, peknú dceru máte, prečo si ju doma
nechováte? Žiaľ! Koll. Zp. L 389. Ide
Marfa. Žiaľ videť ubohú! Zbr. Lžd. 35.
Riekni mu, že mi je žiaľ umierať. Phld. IV.
526. Žiaľ mi, že zle sa ti vodí pri nás.
Zbr. Lžd. 249. — Žale, pl., zastr. = po-
hřební píseň, naenia. VMV. nepravá glossa.

Pa.

Žalák, a, m., os. jm. Šd.

Žalán, a, m., os. jm. Hol. 146.

Žalanský, ého, m. Ž. Havel, spisov.
1571.—1627. Vz Jg. H. 1. 658., Jir. Ruk. H.
362., Šb. H. 1. 311., Sbn. 913., 938., S. N.
— Ž. Jan. Vz Blk. Kfsk. 1036.

Žalany, dle Dolany, něm. Žalan, ves
u Teplice. Vz Blk. Kfsk. 861., 862.

Žalář (zastr. želář), e, m. O původu vz
Mz. 376. — Ž. = vězení, šatlava, temnice,
das Gefängniss, der Arrest. V. Ž. = pevné
místo, v němž drží se lidé, aby trestáni byli
ztrátou svobody. Ž. = trest záležející v ode-
jmutí svobody a sice trest stupně vyššího
u přirovnání se stupněm mírnějším, jenž
slove vězením, der Kerker. Vz více v S. N.
Ž. vojenský. D. Za soudnicí šatlava (žalář)