93i

Ba ďasa = ba čerta! Bdl.

Badatelský, Forscher-. Stč. Zemp. 224.

Bádati. Přidej: V z Badač. — kde (kdy).
Smím v myšlénkách tvých b.? Vrch. Když
k večeru jsem dlouho v sadě bádal. Osv.
VI. 592. — o čem. Mus. 1880. 164. B. o vě-
cech vůkol sebe, o sobě samém, o všeho-
míru, o božstvu. Vlč. Nathanael v písme
sv. o příští messiáše bádá. Sš. J. 35. —
co kdy. Šak som já to hned bádala, čím
som s tebou sedávala, že tvé srdce nepo-
kojné. Koll. Zp. II. 215. — jak: o své
ujmě. Lpř. Děj. I. 21. — B. = pobádati. —
koho. On bádá (spornt) koně. Dch. — koho
k čemu, antreiben. Dch. — B. = bodati,
stechen. — koho. Vezme pateku a začne
koňa bádať. Slov. Hdž. Čít. 181. Radšej
zomrieť ako chlapec, leš by, keď dorastiem,
svedomia malo ma bádať, že som dobroty
a lásky mojich rodičov nebol hoden. Hdž.
Čít. 117. — B. = znamenati, tušiti. Však
sem já to badáł. Mor. Brt. D. 198. — Pozn.
Někteří píší badati = zkoumati a bádati =
pohaněti; ale toho rozdílu není, vzniklať
obě slova, dloužením kořene bod, o pak
se dlouží (stupňuje) v á tudíž bádati. Prk.
v Pdg. 1886. 136.

Bádavý. Přidej: B. mysl, Us. Pdl., zrak,
Och. Bs. 73., pohled, Vrch,, duch lidský.
Stč. Zem. 152.

Baděha,y,f., spongilla, der Flusschwamm,
rostl. B. jezerní, s. lacustris. Vz Rstp. 1865.

Baděhovitý. B. rostliny, spongieae: ba-
děha, nadečník, spuha. Rstp. 1846., 1865.

Bádel, u, m. = štětka soukennická, drá-
pač, dipsacus fullonum, der Karden, rostl.
Vz Rstp. 850.

Badian, u, m. = anisum stellatum badi-
anum, der Badian, Sternanis. Mllr. 55. Vz
Badyaník.

Badianovka, y, f., das Sternaniswasser.
Šm.

Badík, a, m., os. jm. Phld. V. 24.

Badil, a, m., sisyrinchium, der Schwein-
rüssel, rostl. B. obecný, s. bermudiana. Vz
Rstp. 1539.

Badilovitý. B. rostliny, sisyrincheae: ba-
dil, tigřice, čeřitka. Vz Rstp. 1538., 1539.

Badkač, e, m. = baňčič, nabádač, der
Reizer, Anreger. Bern.

Badkačka, y, f., die Reizerin, Anregerin.
Bern.

Badkastý = puntíčkovaný, kropenatý.
B. vajcia Slov. Cf. Badka. Hdž. Čít. 177.

Badkati, reizen, aufwiegeln. Slov. Ssk.,
Bern. Baďkáł (naváděl) ho, aby s ním šéł
do města. Mor. Brt. D.

Badkavý, reizend, aufwiegelnd. Slov.
Bern.

Badnjak, u, m. Medzi najvýznamnejšie
pozostatky solárnych slávností pohanských
na jenom mieste patrí Badnjak u Juhosla-
vianov. Vianočný svatvečer (náš štědrý
večer) menuje sa u Juhoslavianov ,badnji
dan', badnji večer, bulharsky badnitk, lebo
ku tomuto večeru opatrí si každá domácnosť
dva lebo tri mladé dubce, ktoré okliesnené
sa badnjaci menujú. V niektorých krajoch
odtínajú badnjaky ešte pred východom slnca,
už napred posýpajú jich žitom lebo pšeni-

cou a so slovami: Dobro jutro i čestiť ba-
dajn dan vítajú tento tak vyznamný deň.
V Dalmácii, na prímorí, ozdobia ženy a
dievčatá badnjaky vavrínovým lístim, čer-
veným hodbábom a zlatým drôtom. Keď
s prvým bodnjakom, na mraku, hospodár
so slovámi: ,Dobar večer í čestit vam badnji
dan´, domáci prah prekročí, hádžu na neho
domáci i s čeliadkou pšenicu a ryžu, od-
povedajúc jeho pozdrav slovami: ,Bog ti
dao dobro! čestit i srěčan bio! Po nikto-
rých krajoch horiu vtedy po oboch stranách
dvier sviece. Niekde je zas miesto posý-
pania pšenicou oblievame vínom v obyčaji.
Potom položí hospodár badnjaký na oheň
a zasadnú si všetci k večeri. V Risane bdie
niekto pri ohni (obyčajne hospodár), aby
badnjaka, keď už prehárať počína, polial
vínom. Na druhý deň zavčas ráno príde
polazník, ktorý vstupujúc do domu sype
pred prahom alebo po dome žitom lebo
pšenicou, prednesúc pozdrav: Christos se
rodí! Domáci posýpajú ho taktiež a odpo-
vedajú : Va istinu rodí. Polaznik ide potom
s blahoprianim ku badnjakom, udre do nich
pohrabáčom, až iskry silne lietajú, pri čom
povie svoje blahoželanie: ,Toľko hoviad,
toľko koní, toľko kôz, toľko oviec, toľko
bravov, toľko úlov, toľko šťastia a zdaru';
za tým rozhrabe popol a hodí do pahreby
alebo práve na badnjaky nekoľko drobných
peniažkov. Na prvej návšteve tohoto dňa
záleží veľmi mnoho; polazník prináša, dľa
domnenia ľudu, všetko štastie, požehnanie,
úrodu lebo neúrodu budúceho roku. Preto
si každý dom prvého polazníka vyvolí a
povoláva, aby neprišiel snáď dajaký neprí-
jemný hosť a rok nepokazil. Badnjakom
nedajú úplne zhoreť oharky poberú, zhasia
a poukládajú medzi vetve na mladých strom-
koch, aby tieto dobre rodily. U Bulharov
je badnjak dubové poleno; obrady sú po-
dobné a oheň udržujú až do troch kráľov;
popoľom posýpajú role a lúky, aby budú-
cého roku hojnú úrodu vydávaly. Podobné
obrady, spojené s vianočným ohňom, roz-
šírené sú u príbuzných národov po celej
Europe; slavianskemu badnjaku podobá sa
škandinávsky jul-block, nem: Weihnachts-
block, ktorý v Meklenburgu sa až posiaľ
udržal. Vo Francúzsku, v meste Marseilli,
zapalovali dubový klátik, calendeau čili
caligneau zvaný, kropiac ho vínom lebo
olejom. Podobný obrad nachodíme aj u An-
gličanov, pod menom yule — cloy. Badnjak
na obrat slncový sa poťahuje. Vianoce sú
slavnosťou zimného slnovratu, keď sa slnce
rodí (v mythologii). Phld. III. 3. 273.— 74.
(Šd.).

Badoch, a, m. = tlustý člověk s velikým
břichem, ein dicker Mensch, mit einem gros-
sen Wanst. U Třebíče. Bkř.

Badošek, ška, m., os. jm. na Vsacku. Vck.

Baďourati se = paďourati se, bato-
liti se; zabývati se něčím. U Sobotky. Kšť.

Badra, samota u Pardubic. PL.

Badrský, os. jm. Vz Badry.

Badry, dle Dolany. Okázal list od Jana
Badrského na dvůr Badry. Arch. II. 444.
Cf. Tk. I. 78.

348*



	93i

	Ba ďasa = ba čerta! Bdl. Badatelský, Forscher-. Stč. Zemp. 224. Bádati. Přidej: V z Badač. — kde (kdy). Smím v myšlénkách tvých b.? Vrch. Když k večeru jsem dlouho v sadě bádal. Osv. VI. 592. — o čem. Mus. 1880. 164. B. o vě- cech vůkol sebe, o sobě samém, o všeho- míru, o božstvu. Vlč. Nathanael v písme sv. o příští messiáše bádá. Sš. J. 35. — co kdy. Šak som já to hned bádala, čím som s tebou sedávala, že tvé srdce nepo- kojné. Koll. Zp. II. 215. — jak: o své ujmě. Lpř. Děj. I. 21. — B. = pobádati. — koho. On bádá (spornt) koně. Dch. — koho k čemu, antreiben. Dch. — B. = bodati, stechen. — koho. Vezme pateku a začne koňa bádať. Slov. Hdž. Čít. 181. Radšej zomrieť ako chlapec, leš by, keď dorastiem, svedomia malo ma bádať, že som dobroty a lásky mojich rodičov nebol hoden. Hdž. Čít. 117. — B. = znamenati, tušiti. Však sem já to badáł. Mor. Brt. D. 198. — Pozn. Někteří píší badati = zkoumati a bádati = pohaněti; ale toho rozdílu není, vzniklať obě slova, dloužením kořene bod, o pak se dlouží (stupňuje) v á tudíž bádati. Prk. v Pdg. 1886. 136. Bádavý. Přidej: B. mysl, Us. Pdl., zrak, Och. Bs. 73., pohled, Vrch,, duch lidský. Stč. Zem. 152. Baděha,y,f., spongilla, der Flusschwamm, rostl. B. jezerní, s. lacustris. Vz Rstp. 1865. Baděhovitý. B. rostliny, spongieae: ba- děha, nadečník, spuha. Rstp. 1846., 1865. Bádel, u, m. = štětka soukennická, drá- pač, dipsacus fullonum, der Karden, rostl. Vz Rstp. 850. Badian, u, m. = anisum stellatum badi- anum, der Badian, Sternanis. Mllr. 55. Vz Badyaník. Badianovka, y, f., das Sternaniswasser. Šm. Badík, a, m., os. jm. Phld. V. 24. Badil, a, m., sisyrinchium, der Schwein- rüssel, rostl. B. obecný, s. bermudiana. Vz Rstp. 1539. Badilovitý. B. rostliny, sisyrincheae: ba- dil, tigřice, čeřitka. Vz Rstp. 1538., 1539. Badkač, e, m. = baňčič, nabádač, der Reizer, Anreger. Bern. Badkačka, y, f., die Reizerin, Anregerin. Bern. Badkastý = puntíčkovaný, kropenatý. B. vajcia Slov. Cf. Badka. Hdž. Čít. 177. Badkati, reizen, aufwiegeln. Slov. Ssk., Bern. Baďkáł (naváděl) ho, aby s ním šéł do města. Mor. Brt. D. Badkavý, reizend, aufwiegelnd. Slov. Bern. Badnjak, u, m. Medzi najvýznamnejšie pozostatky solárnych slávností pohanských na jenom mieste patrí Badnjak u Juhosla- vianov. Vianočný svatvečer (náš štědrý večer) menuje sa u Juhoslavianov ,badnji dan', badnji večer, bulharsky badnitk, lebo ku tomuto večeru opatrí si každá domácnosť dva lebo tri mladé dubce, ktoré okliesnené sa badnjaci menujú. V niektorých krajoch odtínajú badnjaky ešte pred východom slnca, už napred posýpajú jich žitom lebo pšeni-	cou a so slovami: Dobro jutro i čestiť ba- dajn dan vítajú tento tak vyznamný deň. V Dalmácii, na prímorí, ozdobia ženy a dievčatá badnjaky vavrínovým lístim, čer- veným hodbábom a zlatým drôtom. Keď s prvým bodnjakom, na mraku, hospodár so slovámi: ,Dobar večer í čestit vam badnji dan´, domáci prah prekročí, hádžu na neho domáci i s čeliadkou pšenicu a ryžu, od- povedajúc jeho pozdrav slovami: ,Bog ti dao dobro! čestit i srěčan bio! Po nikto- rých krajoch horiu vtedy po oboch stranách dvier sviece. Niekde je zas miesto posý- pania pšenicou oblievame vínom v obyčaji. Potom položí hospodár badnjaký na oheň a zasadnú si všetci k večeri. V Risane bdie niekto pri ohni (obyčajne hospodár), aby badnjaka, keď už prehárať počína, polial vínom. Na druhý deň zavčas ráno príde polazník, ktorý vstupujúc do domu sype pred prahom alebo po dome žitom lebo pšenicou, prednesúc pozdrav: Christos se rodí! Domáci posýpajú ho taktiež a odpo- vedajú : Va istinu rodí. Polaznik ide potom s blahoprianim ku badnjakom, udre do nich pohrabáčom, až iskry silne lietajú, pri čom povie svoje blahoželanie: ,Toľko hoviad, toľko koní, toľko kôz, toľko oviec, toľko bravov, toľko úlov, toľko šťastia a zdaru'; za tým rozhrabe popol a hodí do pahreby alebo práve na badnjaky nekoľko drobných peniažkov. Na prvej návšteve tohoto dňa záleží veľmi mnoho; polazník prináša, dľa domnenia ľudu, všetko štastie, požehnanie, úrodu lebo neúrodu budúceho roku. Preto si každý dom prvého polazníka vyvolí a povoláva, aby neprišiel snáď dajaký neprí- jemný hosť a rok nepokazil. Badnjakom nedajú úplne zhoreť oharky poberú, zhasia a poukládajú medzi vetve na mladých strom- koch, aby tieto dobre rodily. U Bulharov je badnjak dubové poleno; obrady sú po- dobné a oheň udržujú až do troch kráľov; popoľom posýpajú role a lúky, aby budú- cého roku hojnú úrodu vydávaly. Podobné obrady, spojené s vianočným ohňom, roz- šírené sú u príbuzných národov po celej Europe; slavianskemu badnjaku podobá sa škandinávsky jul-block, nem: Weihnachts- block, ktorý v Meklenburgu sa až posiaľ udržal. Vo Francúzsku, v meste Marseilli, zapalovali dubový klátik, calendeau čili caligneau zvaný, kropiac ho vínom lebo olejom. Podobný obrad nachodíme aj u An- gličanov, pod menom yule — cloy. Badnjak na obrat slncový sa poťahuje. Vianoce sú slavnosťou zimného slnovratu, keď sa slnce rodí (v mythologii). Phld. III. 3. 273.— 74. (Šd.). Badoch, a, m. = tlustý člověk s velikým břichem, ein dicker Mensch, mit einem gros- sen Wanst. U Třebíče. Bkř. Badošek, ška, m., os. jm. na Vsacku. Vck. Baďourati se = paďourati se, bato- liti se; zabývati se něčím. U Sobotky. Kšť. Badra, samota u Pardubic. PL. Badrský, os. jm. Vz Badry. Badry, dle Dolany. Okázal list od Jana Badrského na dvůr Badry. Arch. II. 444. Cf. Tk. I. 78. 348*