Předchozí (945)  Strana:946  Další (947) |
|
|||
946
|
|||
|
|||
Barnatý. Hydrat kysličníku barnatého,
das Bariumoxydhydrat; b. soli, Bariumoxyd- salze, Barytsalze. Nz. B. sacharat (cukran), das Barytsaccharat, Šp., chlorečnan, chlor- saures Barium; mangan, mangansaures Ba- rium; dusičnan, der Barytsalpeter; chroman (ultramarin žlutý), chlorsaurer Baryt; chlorid, Chlorbarium. Sl. les. Kysličník b-tý, das Bariumoxyd. Krč. G. 56. Barnavel, e, m., barchetypes Manganerz.
Rk. Barnavosť, i, f. = brunatosť. Slov. Ntr.
V. 301. Barnavý = temný jako barna, dunkel-
braun, dunkelschwarz. Mor. a slov. Hdk. C. 376. B. barva, mračno, Brt., vůl (pod- pálený, Brt. D. 199.). Šd. Maďara možno zaraz poznať: posmúhly, oči úzké, čierne lebo barnavé, vlasy tiež tmavé. Phld. III. 2. 139. (Osení) b-vú zem temer pokrylo. Lipa I. 192. B-vý vlas na prostred hlavy rozdelený půtcom, siaha mu po uši. HVaj. BD. I. 34. Barner, a, m. B. Jan, jesuita, 1643.-1708.
Vz Tf. H. 1. 3. vyd. 90., Jg. H. 1. 532., Jir. Ruk. I. 46., Šb. H. 1. 2. vyd. 229. Barník, a, m., os. jm. Mor. Šd.
Barnoš, e, m. = barnavý vůl n. jiné do-
bytče. Vz Barnavý. Barnoša, dle Káča = kráva podpálená.
Vz Barna. Mor. Brt. Barnov, a, m., Bernhau, ves u Podštaty.
Barnula, y, f. = barnoša. Mor. Brt.
Barnuša, dle Káča = barnoša. Slov. Šd.
Baroční = divouský, barock, it. barocco.
Cf. Bizarní. B. sloh. NA. 1. 84. Formy, ne- vkus b. Osv. I. 365., 368. Cf. S. N. Barograf, u, m. = tlakopisec. Vz Stč.
Zem. 564. Barografický, barographisch. B. mapa.
Sté. Zem. 576. Baroch, a, m. — 2. B., os. jm. Šd.
Barocháč, barokáč, e, m., der Dick-
wanst. Šm. Barochatý = bachatý. Rk.
Barometr. Přidej: B. holosterický =
aneroid. Stč. Zem. 563., KP. II. 56. Vz Tlakoměr, Schd. I. 81. Barometrický, barometrisch. B. sloupec,
Stč. Zem. 565., Mj. 107., měření výšek, ZČ. I. 451., Zpr. arch. IX. 1., rozdíl, Stč. Zem.
565, maximum, minimum, změna, nestej- nosti. Stč. Z. 570., 572., 591.—593. Barometrograf, u, m. Vz Mj. 111., KP.
II. 60. B. váhový. ZČ. I. 423.
Baron, a, m., z lat. baro = člověk opo-
vržený, sprostý; později u Němců = slu- žebník velikého pána, někde také muž že- natý; ve střvěku v Německu, ve Francii a Anglii = šlechtic zeměpánu přímo podro- bený; u nás = svobodný pán, člen stavu panského. Kram. Slov. 28. Cf. S. N. — B., os. jm. S. N. Baroňátko, a, n. = malý, mladý baron.
Km. Baronie, e, f. = baronstvo, die Baronie.
Baroskop, u, m. = barometr; zvláštní
stroj meteorologický, der Baroskop, Dasy- meter. Sl. les., Mj. 126., ZČ. I. 400., S. N. |
Baroxyton, u, m. = kovový hudební ná-
stroj, jenž měl nahraditi nepohodlný bom- bardon. Vz KP. II. 317. Baroš, e, m. = beran. Mor. a Slez. Škd.,
Šd., Tč. Barošek, ška, m. = lichotné jméno be-
ránka. Mor. a slez. Brt., Šd., Škd. Barouchati, barúchati = hřmíti, donnern.
— odkud. Z barny barúchá. Na mor. Pod- luží. Brt. Vz Barna. — B. = porouchati. Nač by ti k vůli stávala, svou postelku ba- rouchala? Na mý postelce drahé šaty, já si ich nesmím b. Sš. P. 218. Baroun, a, m. = baron. Us.
Barov, a, m., samota u Chrudimě. PL.
Barovice, dle Budějovice, Barowitz, ves
u Chotěboře. Cf. Sdl. Hr. II. 205.—206. Bařovka, y, f. = bařinná voda. V b-kách
jest mnoho žížal. Na Ostrav. Tč. Barrande, da, m. B. Joach., fr. geolog,
prozkoumal střední Čechy, žil v Praze. Vz S. N. Barrandit, u m., nerost. Vz Bř. N. 138.
Bárs, bars = bar + si = byť, ač, ačkoli,
třebas. Vz Bar. Na Slov. Slav. B. mám v srdci žiaľ veliký. Sl. ps. 197. Zastane ten na hrade bezpečnom, kto sa k božskosť pre- rúba. Bars i zákon ten, čo svetmi krúti, veselosť tvoju krížom zarmúti. Č. Čt. 11. 181. Bars sa vaša vôla stane, naša láska neprestane. Sl. sp. 10. B. som ještě mladá, muožem hrda býti; Tak falešné srdce bars komu doprajem. Koll. Zp. I. 59., 114. Bársaký (bárs aký) = jakýkoli, welch
immer. Na Slov. S milou rozlúčenie, veď je ťažká vec; ešte ťažšia než bársaká bo- lesť. Sl. ps. 148. Fanika vedela z remesla viac než bársaký tovaryš. Phld. III. 545. B. pravdy rušitel. Ib. IV. 5. Barsi = bars. Slov. Rr. Sb. Nechcem
jich míti, b. sú sladká. Šf. Sl. ps. II. 123. Bárskde = kdekoli, wo immer. Na Slov.
Bárskedy = kdykoli, wann immer. Na
Slov. Keď skláda a vije to pierečko, horí od ľúbosti jej srdiečko; za rána bárskedy pierko oddá: mladého dievčata vydať škoda. Sl. spv. I. 30. Bárskto = kdokoli, wer immer. Slov.
Barský hrabě. Vz Tk. I. 524. B. Mark-
vart, Zigmund. Vz Žer. Záp. II. 181. Barslen, wenn auch nur. Slov. Ssk. Cf.
Bars. Báršon, u, m. = samet. Vz Baršún. Slov.
Lúky jako by menistým báršanom zatia- hnuté malujú sa ti. Lipa I. 308. Báršonový = sametový. B. stužka. Dbš.
Obyč. 10. Hostia pozaujímali miesta na bar- šonových stolicách. Lipa I. 190. Baršún, u, m., der Sammet. Slov. Phld.
IV. 20. Vz Báršon. 2. Bárta, samota u Budějovic, u Vltavo-
týna, u Lomnice v Budějov., u Sedlčan a u Zalužan. — B. Emanuel, prof. a spisov., nar. v Táboře 1841. Vz Tf. H. 1. 3. vyd. 195. — B. Jos., Hudebník. S. N. Barták, a, m., vz Bartoloměj. — B.,
samota u Žďára. — B. J., 1838. Vz Jg. H. 1. 532. Bartákov, a m., samota u Jaroměře.
PL. |
||
|
|||
Předchozí (945)  Strana:946  Další (947) |