Předchozí (890)  Strana:891  Další (892) |
|
|||
891
|
|||
|
|||
Taraska, y, f. = proutí, trní? Vz Taras.
Vši nemohúc sa živiť zo suchej t-ky, prešly na mladú kukuricu Slov. N Hlsk. XVII. 291. — T. = dělo. Wtr. Obr. 267. Cf. Taras- nice. Tarasnice. Let. 68 , Výb. II. 1012., Arch.
VIII. 616., Pal. Rdh. II. 76. Petr puškař slil Kadaňským t-ci dlouhou půl sedma lokte ze 30 centnéřův. Let. 409. Dle Wtr. Obr. 267. stříleli z t-nic na slabší zdi. Tarasnička, y, f., zdrobn. tarasnice. NA.
III. 90., 92. Tarasný. T. zeď NA. IV. 228.
Tarasový, Terassen-. T. zeď. Pcl. 112,
NA. IV. 190. Tárati také = tlíti, modern. Val. Vck.
T. = žváti. Šf. III. 455, 508. Ťarba = nemotora. Hdž. Čít. 182.
Ťarbavě = lenivě. Ť se kývati. Zátur.
Háj. I. 33. Tarbík. Cf. Hlb. II. XXXV., I. 29., 37.,
178., Brm. I. 2. 349. nn. Tarbíkomyš, i, f, dipodomys. Brm. I
419. Vz. násl. Tarbíkovitý. T-tí, dipodida, Spring-
mäuse. Brm. I. 2. 346. Tarča = terč. Val. Brt. D 277.
Tarče, e, n. = štít, scutum. Vz Tarč.
T. = štít malý kulatý n. trojúhelníkovitý. Vz Zbrt. Krj. I. 178. Jedno s sebú mají t. a kopie neb lanče. Mill. 111. Tarčena. Místo ,trkavá' má asi býti
,tarkavá'. Vz násl. Tarčina, y, f. = ovce tarkavá t. j. bílá
a červená. Mor. Brt. z Tardy Heřm., nar. 1832., radní vrchní
evang. rady církevní ve Vídni. Vz Šb. Dj. ř. 298. Tarebka, y, f. = hruška. Mor. Brt.
Tareš, os. jm. Tyto hodiny jdou podle
Tarešova plotu (špatně). ČT. Tkč. Tareť. Ak by hlava tarela (vlasy plznúť
počaly). Slov. Sokl. I. 32. Targať = plaziti. Slov. Ssk.
Targavý = šerý. T. kráva, jež má černé
skvrny po bílé srsti. Val. Brt. D. 277. Targový = trhový. Hank. Sb. 335.
Tarhoňa, ě, f. = strouhané těsto, gerie-
bener Teig. Slov. Bern. Tarchavý. Cf. Mkl. Etym. 354.
Tařice. Cf. Mllr. 69., Ott. II. 36., Rosc.
145. Tarifnictví, n. T. železných drah. Us.
Tarisňa, ě, f. = kabela Slov. Lipa.
Tarka, y, f. = trnka. Slov. Čarné očka
ako tarky. Sb. sl. ps. II. 1 47. Tarkavosť, i, f., Buntheit, buntes Wesen.
Slov. Bern. Tarkavý. Cf. Tarčina (dod.). T. svině.
Dbš. Sl. pov. VI. 35. Tarko, a, m. = jm. strakatého psa. Mor.
Brt. Tarkoš, e, m. = psí jm. Mor. Brt. Vz
předcház. Tarlatan, u, m. = řídká látka bavlněná.
Cf. Kram. Slov. Tarmarčiti proč jak. Z lakomstvie
t-čie slovy pokrytskými. Krnd. 46. |
Tarmark. Cf. Zbrt. 113., Kram. Slov.—
Bart. 257., Let. 267. Tarmať = vléci? Lež opovážil sa i ľud
slovenský do svôjho sídla zatarmať. Slov. Let. Mt. sl. VI. 2. 29. Tarmok, u, m., Trödler-, Tandelmarkt,
m. Rk., Bern. Tárnik, a, m. Mnoho pravdivého obsa-
hujú slova veľmožným t-kom tuná pove- daná. Sokl. I. 56. Slov. Tárny = nákladní, Last-. T. vůz. Slov.
Koll. Zp II. 386. (I. 114.), Dbš. Sl. pov. VII. 51., Bern. Taročkový = trnkový. Čarné očka t-vá.
Slov. Sl. spv. V. 198. Cf Tarka (dod.). Tarokáč, e, m. = tarokář. Jir. Ves.
čtení 254. Tarokářský, Tarockspieler-. Jir. Ves.
čtení 254. Tarokový, Tarock-. T. karty. Pdl.
Tarpan, a, m , divoký kůň v jihových.
Europě. Vz Brm. I. 3. 3. Ťarpavosť, i, f. = ťarbavosť.
Ťarpavý, vz Ťarbavý.
Tarsula, y, f., Reisetasche. Slov. Bern.
Taršaný. Mkl. Etym. 354., Dbš. Sl. pov.
III. 84. a j. Taršula, taršulka, y, f. = taška. Slov.
Phľd. V. 59., VIII. 170. Hajduch majúc šablu pri boku, ostrohy na čižmách a t-lu na patách visiacu Lipa I. 66. Tartan = pestře kostkovaná látka vl-
něná. Vz Kram. Slov. Tartas, u, m. = hřmot, povyk. ČT. Tkč.
Vz násl. Tartasiti = křičeti, hašteřiti se. U Tiš-
nova Bkř. Vz předcház. Tartovesa, znak písma. Vz Šf. III. 196.
Tartronový. T. kyselina. Rm. I. 526.
Tarvasiť = harvasiť, povykovati Mor.
Brt. D. 277. Tasemnice. Cf. Slov. zdrav. 365., Kram.
Slov., KP. VI. 447., V. 533., Brm. IV. 2 161., Ves. IV. 163, Hlb. II. 512., Km. 1884. 715, Odb. path. III. 15., 20. nn. T. bez- branná, t. mediocancellata, bodlinatá, t. acanthorias, dlouhočlenná, t. solium, mada- gaskarská, t. madagascarensis, rýhovaná = bezbranná, tlustošíjná, t. crassicollis, vej- čitá, t. elliptica, vroubená, t. marginata, zakrnělá, t. nana, žlutoskvrnná, t. flavo- punetata. Ktt. exc. Tasemničí, Bandwurm- T. články.
Tasiti. Cf. Mkl. Etym. 347. — co zač:
zbroje za právo. Sl. ps. — se kam. T. se k někomu (míti se k někomu). U Nov. Města na Mor. Knrz. Tasma. Cf. Mkl. Etym. 347.
Tasnocha, y, f. = košilka goralek těšín-
ských velmi těsně k tělu přiléhající. Sláma Put. 210. Tasovný. Kat. 2765. Je to konjektura
Erbenovi, k níž Gb. nemá důvěry, neb toto slovo jest jinak neznámo. Cf. List. fil. 1882. 319. Tassajo, a, n. = maso sušením ke kon-
servování upravené. V již. Amer. Vz KP. VI. 475 Cf. Klabo, Pemikan (2. dod.). |
||
|
|||
Předchozí (890)  Strana:891  Další (892) |