Předchozí (41)  Strana:42  Další (43) |
|
|||
42
|
|||
|
|||
Čerečany, dle Dolany, obce, v Nitře, ľhľd.
XII. 74., 342. Cereg, a, m., území v Nitře. Phľd. XII.
342. Čeřeň = síť o půl oblouku. Rybák drže
č. v ruce, brodí se s ním ve vodě. Strážnice. Brt. D. II. 498. Čeřeny, dle Dolany, míst. jm. slov. Phľd.
XII. 74. Čerep, mor. Brt. D, I. 41.
Čeres, u, m. = opasok chlapský. Slov. Phľd.
1894. 307. Čereslo, slov. vedle obyč. črieslo. Gb. II.
ml. I. 29. Čerešňa, slov. a mor. Brt. D. I. 41.
Čerevo, mor. Brt, D. I. 41.
Čerchaný m. čechraný (přesmýkn.). Zbej-
šov. Brt. D. II. 210. Čerchliti = hrabati V Opovážili se mi les
stína ti a č. 1680. L. posíl. 73. Čerien, a, m., skála, v Liptove, Phľd. XII.
342. Čermáček, čka,, m., vz Červenka (3. dod.).
Čermák, a, m., vz Červenka, (3. dod.). Čermel, a, m., obec v Nitře. Phľd. XII.
342., 74. Čermula, y, f., území v Liptově, Phľd.
XII. 74., 342. Černá, é, f., potok u St. Hamrů ve Frý-
decku. Vést. opav. 1893. 6. Černákov, a, m., obec a řeka v Turci. Phľd.
XII. 154. Černavka, y, ť., Schwarzbach, potok, dříve
Kanovnice: NZ IV. 101. Černera, y, ť., obec v Turci. Phľd. XII.
312., 74. Černičí = malinník ostružník. Duf. 276.
Černičné, ého, n., pole a, paseka, na Vy-
zovsku. MzO. 1890. č. 25. str. 24. Černidlo. Ku Kat. z Žer. přidej: 66. —
Č., melampyrum, rostl. Brt. D. II. 505. — Č. z capuchu = saze. NZ. II. 646. Černigal, a, m. = umouněnec. Las. Brt.
D. II. 302. Černíkov, a, m., les u Šonova ve Frý-
decku. Věst. op. 1893. 7. Černína, vz Vranec (3. dod.).
Černobýl, vz Zelina (3. dod.). Léčení
č-lem. Vz Vek. Val. I. 155. Černohlávek, vka, m., sylvia atricapilla,
místv na Mor. černohlávka, turecká pěhza, lebkáček, pták. Vz Mtc. 1893. 304., Brt. D. II. 496. — Č., parus palustris, pták. Brt. D. II. 495.— Č., os. jm. Kbrl. Dmžl. 22. — Č., vku, m., vz Svalník (3. dod.). Černohlávka, y, f. = černohlávek, sylvia
atricapilla, Mtc, 1893. 304. — Č., rostl. Vz
Trank (3. dod.). Černohorec, rce, m., nové slovo. Gb. H.
ml. I. 341. Černohouz, e, m., os. jm. Čerň. Př. 26.
Černohouzy m. Černoúsy. Čerň. Př. 35.
|
Černoknežník. Výklad a pověsti o č-cích.
Cf. Mtc. 1893. 216. nn., Zbrt, Pov. 89., Vck. Val. I. 102. Černoplodlý. Vz násl. Čiernoplodý.
Černoseky m. Žernosěky, ž v č. Gb. H.
ml. I. 517., Čern. Př. 33. (lom mlýnských ka- menů). Černoušek, ška, m. = černovlasé děcko.
Čch. Černová, é, f., míst. jm. v Liptově, Phľd.
1894. 61. Černožlutěti = rakouského smýšlení na-
bývati. Nár. list, 1893. č, 315. Černý. O původu slova cf. Gb. H. ml. I. 64. Černý, črn. Ib. 163. Hra na černé bílé -
ano ne. Vz Duť. 83. C. mše = smuteční. Kld. IV. 221. — Č. = do černa, Č. polévka, Brt.
D. IT. 473. Č. oči jako granáty. Na, Zďársku. Nár. list. 1894. č, 219. ,odp. feuill. Č. chléb — bílé zuby. Ib. č, 219. C. kuchyně (učouzená). V ní bylo ohniště s komínem. Vz NZ. II. 575. — Č. = s ponětím strachu. C. muž. Vz o něm v NZ. III. 49. — Č. v bot. Č. tráva či železník = vřes, calluna. Dml. List. 28. Č. kořen, vz Čemerka (3. dod.), Kostival (3. dod.). — Č. Hora u hory Šulova; Č. Po- tok, přítok Morávky ve Frýdecku. Věst, opav. 1893. 7.; Č. zem = vrch a trať ve Frýdecku. Věst. op. 1894. 20. Čerpati. O původu slova cf. Gb. H. ml. I.
64., 77. Čerstv, později čerstev. Št. Uč. 105. a.
Čerstvý. O původu slova cf. Gb. H. ml.
I. 64. — v čem. V práci čerstvá co kráva na ledě. Zbrt. Tan. 174. Čert. O původu slova cť. Gb. H. ml. I. 64.
C.: černý anděl, čmert, čerchman, čechman, čerman, čechmant, červ. Čes. 1. V. 449., Čern. Př. 42. Kde ťa neprosia, nech ťa čerti ne- nosia ; Ked' sa modlí, na čerta sa obzerá (o po- krytci); či ho č. vie, kde ho psi jedia, Slov. Zátur. Nedaj čertu do dediny. Phľď. 1892. 611. Čert, keď iného nemôže, aspoň zasmradí; Krivý čert najhorší (znamenaného se střez); Keď ťa č. hudcom stvoril, hraj! (Hleď si svého řemesla.) Phľd. 1893.566., 699. Starý č, horší; Má čerta v nose, len nevie, v ktorej dierke (kto sa nevedomým stavia); Za peniaze choť aj čertovi dieťa kolísať; Ani č. nenie taký čierny, ako ho maluj ú. Ib. 1894. 194., 257., 442., 511. Č. ani vtedy nespí, keď chrápe. Ib. XII. 559. Kdo na koho s dechem, čert na něho s měchem; Z č-ta anděł nebude, dyby ho v devíti kostetoch světil; Keď č. vzal za- hrádku, nech vezne ai branku. Mor. Čes. 1. V. 418. Čerta měchem nezabiješ. Ib. Kdyby
nebylo čertů v pekle, jižby dávno kněží hla- dem zemřeli. Rváč. Č. nespí, podaj mu vlas, uchytí ťa, celého; Keď č, nespí, aj anjel sa obzerá; Čertov si bol, č. ťa vzal; Letel ako anjel a padol ako č.; Kdo druhému berie ru- kami, tomu ide, č. brať s vrecom; Toho č. z koča ztratil; č. je čertom, ešte sa mu mu- sela hovädzina tri hodiny vreť (o náhlivém); Vari ťa čerti ta metali; Vari ťa č. nadhodil; Uteká ako č. s krivou dušou. Slov. Nov. Pr. 22., 26., 100., 349., 535., 576., 621., 653. C. nechce býti myslivcem, poněvadž v lese dva- |
||
|
|||
Předchozí (41)  Strana:42  Další (43) |