Ďatelina
Ďatelina, ďatelinka, y, f. = jetelina. Vz Ďatel. Mor. a slov. Brt P. 89., Hdž. Šlb. 7. Kormidlo tvorí lístok ďatelinky. Vaj. Ttr. M. 103. Ta ja pôjdem do vašho včelína, jest tam pekná drobná ďatelina. Sl. sp. 8. Ach vek mladý skoro minie, jako kvet na ďatelině. Koll. Zp. I. 69. Mám já lúčku v širokej doline, na nej tráva, ďatelina nikdy nezahyne. A ta tráva ďatelinka hustá, keď ju švaRný šuhaj kosí, len sa mu tak šústa; Mám ja kosu vykovanú dobrú, ona kosí, lebo musí, ďatelinku drobnú. Sb. sl. ps. II. 1. 7., Sl. sp. 41. Já ti budem ďatelinku kosiť, ty ji budeš domov kravám nosiť. Sl. sp. 8.