BadnjakBadnjak, u, m. Medzi najvýznamnejšie pozostatky solárnych slávností pohanských na jenom mieste patrí Badnjak u Juhosla- vianov. Vianočný svatvečer (náš ště
drý večer) menuje sa u Juhoslavianov ,badnji dan', badnji večer, bulharsky badnitk, lebo ku tomuto večeru opatrí si každá domácnosť dva lebo tri mladé dubce, ktoré okliesnené sa badnjaci menujú. V niektorých krajoch odtínajú badnjaky ešte pred východom slnca, už napred posýpajú jich žitom lebo pšeni- cou a so slovami: Dobro jutro i čestiť ba- dajn dan vítajú tento tak vyznamný deň. V Dalmácii, na prímorí, ozdobia ženy a dievčatá badnjaky vavrínovým lístim, čer- veným hodbábom a zlatým
drôtom. Keď s prvým bodnjakom, na mraku, hospodár so slovámi: ,Dobar večer í čestit vam badnji dan´, domáci prah prekročí, hádžu na neho domáci i s čeliadkou pšenicu a ryžu, od- povedajúc jeho poz
drav slovami: ,Bog ti dao dobro! čestit i srěčan bio! Po nikto- rých krajoch horiu vtedy po oboch stranách dvier sviece. Niekde je zas miesto posý- pania pšenicou oblievame vínom v obyčaji. Potom položí hospodár badnjaký na oheň a zasadnú si všetci k večeri. V Risane bdie niekto pri ohni (obyčajne hospodár), aby badnjaka, keď už prehárať počína, polial vínom. Na
druhý deň zavčas ráno príde polazník, ktorý vstupujúc do domu sype pred prahom alebo po dome žitom lebo pšenicou, prednesúc poz
drav: Christos se rodí! Domáci posýpajú ho taktiež a odpo- vedajú : Va istinu rodí. Polaznik ide potom s blahoprianim ku badnjakom, u
dre do nich pohrabáčom, až iskry silne lietajú, pri čom povie svoje blahoželanie: ,Toľko hoviad, toľko koní, toľko kôz, toľko oviec, toľko bravov, toľko úlov, toľko šťastia a zdaru'; za tým rozhrabe popol a hodí do pahreby alebo práve na badnjaky nekoľko
drobných peniažkov. Na prvej návšteve tohoto dňa záleží veľmi mnoho; polazník prináša, dľa domnenia ľudu, všetko štastie, požehnanie, úrodu lebo neúrodu budúceho roku. Preto si každý dom prvého polazníka vyvolí a povoláva, aby neprišiel snáď dajaký neprí- jemný hosť a rok nepokazil. Badnjakom nedajú úplne zhoreť oharky poberú, zhasia a poukládajú medzi vetve na mladých strom- koch, aby tieto dobre rodily. U Bulharov je badnjak dubové poleno; obrady sú po- dobné a oheň u
držujú až do troch kráľov; popoľom posýpajú role a lúky, aby budú- cého roku hojnú úrodu vydávaly. Podobné obrady, spojené s vianočným ohňom, roz- šírené sú u príbuzných národov po celej Europe; slavianskemu badnjaku podobá sa škandinávsky jul-block, nem: Weihnachts- block, ktorý v Meklenburgu sa až posiaľ u
držal. Vo Francúzsku, v meste Marseilli, zapalovali dubový klátik, calendeau čili caligneau zvaný, kropiac ho vínom lebo olejom. Podobný obrad nachodíme aj u An- gličanov, pod menom yule — cloy. Badnjak na obrat slncový sa poťahuje. Vianoce sú slavnosťou zimného slnovratu, keď sa slnce rodí (v mythologii). Phld. III. 3. 273.— 74. (Šd.).