KalabinaKalabina, y, f. = močál. Vz Kalaba. U Nepoměřic. Rč. — K-ny = dve asi po metre dlhé
drevá pri vrchu spolu sbité a na vrch strechy tak položené, že jedno jednou,
druhé
druhou stranou strechy dolu visí, aby vrch (kalenice) slamenej strechy pevnejší bol. Dbš. Cf. Kršiaky.