Mouřenín
Mouřenín. BO , Mkl. Etym. 204. M-na bílým činiti. Výb. II. 1184. Nepoštěstilo se mu m-na omyti (věc napraviti). Šf. Strž. II. 369. — M. = uzené maso, v chlebě zape- čené. U Příbora. Mtl. — M. rťutěný. Vz KP. IV. 700. — M , Maurenin, sam. u Votic. — M., os. jm. M. Tob. 1593. Jg. H. 1. 598., Jir. Ruk. II. 19., Sbn. 948.