1. Von
1. Von = ven, hinaus. Na Slov. Pomôžem ti von z klietky. Mt. S. I. 94. Uz teraz ne- bolo možno ani dnu ani von. Dbš. Sl. pov. I. 249. Pustil to jedným uchom dnu, druhým von. Mt. S. Rodina ma (mě) v. z domu vy- hnala; Von do pola junač (mládež) mladá, v tebe národ nádej skládá. Sl. ps. 128. — V. = venku, draussen. Tam v. zima, či ná prímete? Dbš. Obyč. 13.