Zvonká
Zvonká = zvenku, von aussen, äusserlich. Aký z., taký zdnuká, durch und durch ein Schelm. Mt. S. I. 113., Dbš. Obyč. 46., Sb. sl. ps. I. 113. Uši z. nemajú, ale zdnuká. Hdž. Čít 182. Na tretej dedine chceli mať kostol z. zdnuká pekný bielušký. Dbš. Sl. pov. VIII. 6. Prišla liška také, lež nevošla, jako zveri iné, ale len z. sa pýtala o zdraví kráľa. Zbr. Báj. 69.