DolaDola, e, f. =
úsilí, námaha, osud (z dolieť). Žiaľ mi tvojej dole. Slov. Hdž. — Phld. IV. 154. (160.). —
D., y, f. =
dolina, básn. Hora dola ze sna vstává, tvorcu svojmu chválu vzdává. Btt. Sp. 155. —
D., jm.
feny. Škd. — D.,
pl.,
n. Cf. Bora, Lesa, Hájka, Vrcha, Horka.