KinkarakaKinkaraka kinka, dajže, Bože, slnka, veď ti my ho dáme, keď (kým) sa poihráme. — Deti vezmú hlaveň
, tlejúcu bez plameňa, a sem i tam ňou kývajúc popevujú ten veršík
, pri čom ich zábava to
, že v rychlosti pohybovanie padají do zraku akoby ohnivé čiary z hlavne. Slov. Zátur.