Kluckati
Kluckati = klonckati, klusati. Slov. — za kým. Pes hneď ovesil chvost a kluckal už len ako oparený za nimi. Dbš. S1. pov. III. 84. — na čem. Aby nemusel k. na vy- krivených opätkoch, vzal som ho na voz. Orl. XI. 112. — K. = dřímaje hlavou ura- dovati, klímati, nicken. Slov. Ssk. Ešte ani na deviatu hlásnik nezatrúbil, už sa ne- jednej k. počalo. N. Hlsk. II. 87.