Kulhati
Kulhati Mor. a slov. Rb. — co, koho, se Nech tu roste fialečka, nech sa karhá má mamička. Sš. Ps. 778. Najprv karhaj svoje zlosti, potom cudzé haň krehkosti; Zřídka nalezneš človeka tak sprostého, že by nevedel ništ radiť, neb karhať jiného. slov. Tč. koho kdy proč, z čeho. Ludmila chcela k. Boženu za maličkú lež. N r. V. 234. Když koho za zlé karhajú, i ty máš cítiti, ne vysmívať karhaného, než pokorným býti; Nekarhej nikoho za ništ v ludskej přítomnosti zvláště z teho. co sám držíš pri tvojej zvyklosti; K. koho v cudzej přítomnosti nedrž v tvej zvyklosti; Ščastlivý je, kdo sa karhá z cudzého ne- šcastí. Glč. I. 167., II. 122., I. 85.