3. Kým
3. Kým — dokud. Spojka kým znejúca ináč pokud alebo pokiaľ, vznikla zamlča- ním po nej slova časom, čili tak jako medzi- tým. Ht. SI. ml. 231. To nebude, kým svet svetom bude. Koll. Zp. I. 194. Nenapadne tichá rosa, k- nezájde večer kosa. Mt. S. I. 92. K. dievča nevidím, nic mi je nie k vôli; Počkaj milý chvílečku, kým oblečiem let- ničku. Koll. Zp. I. 103., 168. Zaspievaj si, dievče, k. si na svobodě; Kým si, šuhaj, svobodný, uži tú svobodu; Slubuje ti, kým's nie eště za ním. Sl. ps. 49., 121., 357. (Phld. IV. 28., 156.).