Kysť
Kysť. Cf. List. fil. 1882. 177. Čiastky zeliny a byliny sú: koreň, stonok a k. K. je to, co na stonku lebo na hlúbe na vr- chovci jeho narastie. Keď listy toho kystu spolu se držia (gundžia), to sä volá hlava, keď sú rozchvojené, rozratené, to sä volá vňat. Srovnajte na to kapustu so zomia- kami. Slov. Hdž. Čít. 197. K. = svazek chlupů, štětin n. dílů podobných, der Pin- sel. R8t. 174 , 434. — Kystka — klas prosný a ovesný. Proso, oves mají kystě. Mor. Mtc. 1878. 36., Bkř. — Kystka malířská, der Malerpinsel. Dch., Rgl. — Kystka = kytka. Trhala má milá modrú fialenku, trhala, tr- hala, do kystek vázala; Uviju ti kystku, bude stát za tolar. Sš. P. 281., 327. (353.). Vz Kyšť, List. fil. 1882. 177. K. střešeň, jak je svázané prodávají Mtc. 1878. 36.