Ľaľa
Ľaľa = hlehle, ejhle/ Brt. D. 174. L.', — aký svatý, robí sa, akoby nevedel! Zátur. Ľ. sú tu měšťani. Phld. III. 1. 13. — L., lalka, lalička — panna (loutka), die Kinder- puppe. Mor. a slov., Šd., Brt. Dt. 18., Šf. III. 454., Kld., Tč. Donda u Vindů značí loutku, tak jako lala, lelka u Poláků. Koll. Zp. I. 399.