Miknouti
Miknouti, vz Mikati. — se koho. Pre- striež sa, ako si dlhý, keď ťa raz miknem. Sb. sl. ps. I. 116. A. ty starý pes, co sa hniezdíš a mikáš? Blchy ma hryzú. Sl. sp. 218. — koho oč. Podvihol šiarkana do hora a miknul ho o zem, že sa len tak roz- čapil. Dbš. Sl. pov. I. 563. — koho kam. Tak ho miknem za tú ruku, že hu najde len pri buku. Koll. Zp. I. 332.