Milota
Milota, y, f. — dobrotivosť. Ta je samá m. U Ronova. Rgl. — Phľd. IV. 436. — M. = milička, eragrostis, rostl. Slov. Let. Mt. S. VIII. 1. 17., Němc. IV. 46. — M. - Ammdus (sv.). Šd. — M., os. jm. D. ol. I. 100., Půh. II. 239., Pal. Rdh. I. 123. Blk. Kfsk. 372. M. z Kravař. Výb. II. 380. Pro- radný zlosyn M. Výb. I. 442.