Mladosť
Mladosť. Ot, z msti, a juventute. Ž. wit. 70. 17., 128. 1. Přítel z m-sti. Dch. Starosti se vydala, by si m. kúpila (dítě uhnala?). Slez. Tč. Ešte sa ten kameň vo vode obráti, ale moja m. nikdy sa nenavrátí. Ht. Sl. ml. 244. Mladosť, moja m., vyšla's mi na mar- nosť pro moju nedbalosť. Sš. P. 402. Hojže Bože, jak to smutno, keď m. sa pominie, Č. Čt. II. 136. Voda zhyne, druhá přijde, moja m. už nepřijde. Koll. Zp. I. 68. Škol- ský tenký prut vjac koná v m-sti, jak puto, žalár, kat, meč v dospělosti. Trok. 5. M. je anjel v prachu zaviatý. Sldk. 315. Však sem to z mladosti slýchal; Jimiž ješče m. vlade. Alx. Potom druhý věk (člověčí jest) až do znamenie chlupóv brady a prsí a slove m. Hus I. 116. Což nynie pro svú m. ne- môžete rozuměti. Št. Kn. š. 1. Člověk jest v m-sti nejvíc súcí k učení. Laš. Tč. Při- vykej ctnosti hned od m-sti. M. a múdrosť nebývají přátelé. Slez. Šd. M. má široký rozhled. Bž, exc. Mladošť pochabošť. Slov. Orl. II. 152. Hříchy m-sti kárá Bůh na staré kosti. Bž. exc. Cf. Sl. ps. 15., Er. P. 98., Čes. mor. ps. 55. a násl., Starosť.