MociMo
ci. O časování vz Bž. 181., 200, List
. fil. 1883. 125
. O časov. na Mor. vz List. fil. 1885. 242. Cf. Mkl. Etym. 199. —
M. =
s to býti. -—
abs. Přindeš k nám ? No môže (= budiž si, snad). Us. Val. Vck. Může být = snad. Us. Rgl. Abychom, kdež mohúc, dobývali svému jazyku cti. Výb
. II. 39. Ktož co može, ten to pobra. Alx. Kto by byl a kterak by mnoho mohl. Hus II. 386
. Jakž móž a umie. Št. Kn. š. 42., 40. — s inft. Dále pro pláč nemohla (mluvili). Sá. Mohľs mi toho neposílať (čemu's mi to po- sýlal?). Us. Brt. D. Mohla's mi toho ne- délať (proč's mi to udělala!). Ib. Nás skla- mati můžte. Kar. 146. Nemožu na tě za- pomnět ; Dyž bych, moh' s milú povědač. Sš. P. 245., 599
. Či mi pán Boh nemohl aspoň teba nechati? Koll
. IV. 103. Lipolt nemoha obrany míti
. Výb. II. 44. Podle toho možete sě zpravovati. NB. Té. 59. Snad možieše tak juž jmieti druhé lieto po de- sieti. Anth. I. 3. vd. 34. By mohl ty cesty poznati
. Alx
. Také spasen býti nebude moci. Št. Kn. s. 16. Cf. Brt. S. 3. vd. 190. — M. =
smíti. Vz Poklid. —
zač. Kdo za to může? Vz Kdo (682. a.). —
z čeho.Máti moja kára ma: Naňho mi nemysli! Čo ja môžem z toho, keď mi nevychádza z mysli? Bl. Ps. 37., Sl. spv. VI. 202.