Montiti
Montiti. Bž. 9. — abs. Nevieš krávy dojiť ani mútiť. Sl. ps. 368. ~ co: vodu, Z. klim., máslo (tlouci). Us. Šp., Brt. Němci Čechy tak hrozné mútichu (rušiti, znepoko- jovati). Pulk. (Výb. I. 443.). — co komu. Sčaslivý, komu bohatstvo rozumu nemútí, by mohl spolu bohatstvím i srdcem vlád- nouti. Glč. I. 233. — se več. d rádo se mouti v o. Ndr. — se čím. Nemáme se tím m. Hus III. 242.