Mosúr
Mosúr = uprostřed vyhnilý pařez, kterého jako črpáku žbánu a p. užívají. Cf. Phľd. 1893. 486. U bosenských hutníků — roura, kterou proudí měchem stlačené povětří do ohně. Ib. 487. M. = smraštěný, o člověku smraštěnec. V Sielnicku na Slov. V Sučanoch v Turci = z kŕča stromu spravená dbanka, kam sa môže všeliniečo vložiť, teda asi ako mašiar. Mosúrom volá sa, i keď pramienok obložia klátom dlabaným, čím sa okolo pra- mienka urobí ohrada, srub, že nečistota od pramienka obchodí. Mosúrom volajú i obťatý strom, obťatú krč. Phľd. 1894. 309. Mosúr namosúrený! Ib. 314. Vyzerá ako m.; je odutý ako m. = nepřívětivý, omrzelý, nechutný. Phľd. 1894. 84. Cf. Smusúravený, Zmosúra- vený, Mosor, Mosůrek (3. dod.).