Nadchnouti. — abs
Nadchnouti. — abs. Hrnek nadchl (na- čichl něčím). Us. Rgl. — kam: na desku. ZČ. I. 248. — koho nač = navésti. Cf. Nadchlý. — koho k čemu. Básník na- dchnul se tím k písni. Hrts. Smrť ma ešte sta věstca nadchýna na brehu sveta dru- hého ku spevom. Lipa 349.