Nosák
Nosák, u, m. = hrnec s tichem na vrchu; nosáky, nosáčky = dva takové hrnce spolu slepené (dvoják). Slov. Phľd 1897. 316. — N., ?, ?., rhmomacer, brouk. N. révový, h. betulae, topolový, populi. Klim. 618. — N, Bohusl. (pseud. Nezabudov), básn. slov., nar. 1818 Vz Vlč. Lit. slov. I. 120., 277.