Omáľať
Omáľať = omílati. Slov. a mor. Hlad a smäd morí ho a on omáľa i tretí citron v rukách. Dbš. Sl. pov. VIL 68. — Brt. D. 241. Omálam jazykom na cerúsku vyschnu- tým. Orl. IX. 22. Poriadne deti neomálajú, nehltajú, nemliaskajú, ale tak jedia, čo je nič nepočúť. PI Pr. II. 218.