Orčík, u, m. Na predku (saní) od jednej krivice po druhú pritiahnutý je mocnější drúčik, ktorý sa ihom alebo orčíkom zovie. Na orčíku navlečené je razochaté oje a medzi rasochami umiestený je škrteľ (pes) o dvoch alebo troch zuboch, ktorý jedným koncom spočíva na oji. Slov. DŠk. II. 272.