Osožiti
Osožiti. Cf. List. fil. XII. 173. Co o-ží člověku vždycky smutným býti. Koll. Zp II. 302. Neosoží vysoký rod ani panská strova, kdo sa podla stavu svého cnostlive nechová; Jeden prátel sic o-ží, ale víc po- možú mnozí; Keď sú v jedném smyslu mnozí, protiviť sa neosoží; Slov. Tč. To by o-lo (bylo prospěšno). V Podluží. Brt. — komu v čem. A mne bys v dačom o-žil. Čjk. 53. — zač čím. Za toľkú lásku tiež musí niečim o. Phľd. IV. 19.