Počesť
Počesť, i n. pocti, f., počestnosť, čest, pocta, die Ehre. P. modlám vzdáti. Leg., Mus. Bohu dáti ?. GR. Vyššiemu p., rovnému milosť. Št. P. Bohu. Št. N. 16. V počesť mějte v srdcích Boha. Výb. I. 645. (Št). Vz Pocta. Ten ústav zřízen na p. starostovi, šp. prý m.: na česť n. ke cti, ale ona frase jest dobra, jeť slovo počest dosti doloženo. — P., ctnost, počestnost, Ehrbarkeit, rühmliche Eigenschaft, f. Tkadl., Pass.