Polka
Polka, y, f. = plachta z jednej poly plátna, do jakej sa matka s dieťatom na ruke odieva. P. ďimin. z pola. Slove také odedza, odiedzka. Myjava. Phľd. XII. 317., XIV. 446. P. = vodo- rovne cez chrbát pretiahnutá biela šatka, kterej konce sú na ramenách privreté a v ru- kách chytené; jinde —- široký pás z jemného plátna, ktorý ťahá sa s hlavy na chrbát a na pás, kde je pripevnený. Phľd. 1895. 655. Cf. Půlka. Vázati šátek na pôľku. Vz Skybka (3. dod.).