Psota
Psota po psotě leze a duše sě do pekla veze. Hus III. 111. ? hlavu sjedá. P ho bije; P. hotové peklo; P. jedna druhú honí; P. je ponosná; P. je zas kotná; Kde ?., tam hriech; P. má mrcha střechu; P. najdlhšie; P. nemala gazdu; P. neopustí; P. sa krčí ako môže; P. sama nenie; P. s biedou; P. ťa naučí robiť; P. z každého kúta kuká; Psote připište, čo chybälo atd. Vz Zát. Př. 93a., 157b, 158b, 352. —353. Sebe lepší roz- umy psotu nenapraví. Šml. X. 101. Mladá p. neni tak zlá, ako stará. Mus. slov. II. 99.