Čahať
Čahať, čahýňať (val. čohať, čohýňať) = na strom lézti. Val. Vck., Brt, D. 203., 62. — kam: na jabloň. Brt. D. 341. — Č. = sa- hati — čím. Na mňa ručkou čahajú, mně pokoja nedajú. Koll. Zp. I. 208. Čahni tam rukou. Mor. Šd. — koho čím čahnouti = udeřiti. U Olom. Sd.