ČarovatiČarovati, iterat. na Mor. čarúvati. Brt. D.
— abs. Čaruj, diovča, čaruj, budem (budu) čarovaný, ale tvoj chrbatík bude šmarovaný. Vz Čarovaný. Koll. Zp. I. 26.
— komu (koho, s kým). A tobě čarujú mé černunké očenka. Brt. P. 138. Čarovaly tobě moje černé oči, keďs jich viděl ve dně, museľs přijíť v noci; Když sem milému s tebú č-la, č-ly mu moje modré oči; Bude-li ho (šo- haja) č., musíš mně za to darovať. Sš. P. 232., 661. —
jak. Č-la se mu
na dva ostré nože. Sš. P. 232. Čaruj mi
skrze kúzlo (divina mihi in Pythone). Bj. —
Č., weit- läufig, erzählen, plauschen, um Jem. irre zu führen. U Místka. Škd. —
Č. =
jeti,
jíti,
běhati,
lítati. U Olom. Sd. Kde kluku ča- ruješ? U Žamb. Dbv.