Snísti
Snísti. Cf. Listy fil. 1878. 209., Zdlabati, Zdlabiti, Jiesť. — co. Co zím, to vím. Laš. Tč. Čo zjieš, to vieš; čo chudobnému dáš, to u Boha máš; ale čo po tebe ostane, kto vie, komu sa dostane. Slov. Rr. MBš. Mol rúcho zjiedá. BO. Mnoho drobných vran i koňa zedia. Zbr. Hry. 251. Co nezimy, to schovámy. Slez. Šd. Zjieš ty čerta ( = ne- chlub se, neprovedeš toho)!: Škoda je, čo pes nezjie (co je tak zkaženo, že toho ani pes nechce); Ak si zjieš prasa (na Slov. = sele, mladé prase), nebudeš mať korytko mäsa; Čo zjiem, to viem, čo vypijem, to užijem a co po mne ostane, čert (Bôh) vie, kdo to dostane; Vtáčatko by viac zjedlo (tomu, kdo málo jí); Ďakujem ti, že si ma nezjel (říkají tomu, kdo zívl a nezastřel si úst). A ten odpovídá: A ja tebe (tobě), že si mi do úst nevbehol. Dobrý den! Odpo- věď: Zjiezd ho, keď ti je dobrý; Bodaj ho psi zjiedli. Slov. Zátur. Ba tak pasie oči po ňom, ako čoby ho chcel zjiesť. Mt. S. I. 104. — co jak. Najlepšie zjedie v rozkoši. Hus I. 236. (221.) — co komu: med. Us. Co jste si snědli (proč se hádáte)? Us. Rjšk. — kdy. Otče náš, ktorý si — v čas ráno do mísy; Otče náš, jenž si — v čas ráno zjiem si (tak se modlí lenoch). Slov Zátur To jej chcem zaniesť, aby aspoň raz do týždňa mala niečo lepšieho zjiesť. Hdž. Čít. 113.— proč. Tie (rybky) mňa od ľubosti zjedia. Btt. Sp. 17. Mrle ho maly od dlhého času zjesť (vor langer Weile). Dbš. Sl. pov. I. 239. — kolik. Za toľké zjie ako vrabec Mt. S. I. 99. Zjedol za tanierik polievky. Hdž. Čít. 119. — na čem. Přeji jim, aby na tom třebas nemoc a smrť snědli (z jídla nemoc měli). V. — co s kým. Dva vrtle rži kradené zjedl v chlíbě s dítkami. 1594 Pk. — kde. Tělo mají v rovu červie sniesti. Št. Kn. š. 6.