Sova
Sova. Vz. Sír I. 77. nn. S. nevysedi ka- nára, páva, sokola. Sova sove: star sa o svoje. S. v hniezde paní atd. Zát Př. 361b., Seb. 218. Z prázdneho duba len sova vyletí (keď sa čo nepodarí, alebo keď kto zpraví zlý žart). Mus. slov. L 11. Vz násl. Stodola. Sovy ho tížu (je mu zima). Sbor. slov. IV. 49